O Slovensku

Tak sme sa dozvedeli, že francúzska automobilka opäť požiadala a podľa predpokladov aj dostala štátnu pomoc. Celkom fajn sa podniká, keď vám na to prispeje štát z verejných financií, nie ? Akurát potom vyznieva nepochopiteľne, keď na štátnom úrade niekto povie, že na nezamestnaného slovenského občana dva roky pred dôchodkom sa dá získať len príspevok vo výške 1,5 násobku odvodov a nič viac. A dozvedeli sme sa aj to, že ak sa zavedú príplatky, ktoré boli úplne bežné pred rokmi (presnejšie počas prebytkového hospodárenia nezodpovedných komunistov), tak to zamestnávateľov (vrátane štátu) položí na kolená.

Väčšina zamestnávateľov bude nariekať stále. Neboli by spokojní ani vtedy, keby ľudia pracovali zadarmo a niektorí by boli dokonca schopní aj pýtať poplatok od pracovníka za tú česť, že pre nich môže pracovať. Takže úvaha nad postojmi zamestnávateľov je len stratou času, ich postoje sa nezmenia.

Štyristo eur je výstrelom od boku dvanásťtisíc slovenských korún. Prosím pekne, to nebolo nič extra ani v roku 1996. Teda pred vyše dvadsiatimi rokmi. Pretože za šesť rokov hospodárenia demokratov tak prudko stúpli ceny, že zdanlivo vysoký plat oproti časom minulým, bol pri pohľade do domácej kuchyne skôr trápny. Ale vtedy sa hovorilo, musíme sa uskromniť, aby sa mohol štát z obdobia vlády komunistickej diktatúry spamätať. Ľudia uverili a štát sa spamätal tak, že dnes nemá skoro žiadny majetok, väčšina jeho príjmov sa rozpustila v súkromných vreckách rôznych špekulantov a dokonca si musia zamestnanci platiť za to, že môžu pracovať ! Pretože štátna podpora pre podnikateľský subjekt je presne to isté, ako keď si zamestnanec zaplatí za svoje pracovné miesto.

A dnes počujeme nárek, čo vlastne ľudia chcú, veď tá súčasná minimálna mzda je viac než vysoká, hoci po vyše dvadsiatich rokoch len nepatrne presahuje sumu, ktorá už ani vtedy nebola dostačujúca – a kdeže môžeme porovnávať vtedajšie ceny a životné náklady s dnešnými, však ? Stačí porovnať ceny pohonných látok a vieme, ako sa všetko zmenilo. Dokonca sme sa dozvedeli, že obnovením príplatkov za prácu v nočných smenách, či počas sviatkov a dní pracovného voľna môže dôjsť k zániku pracovných miest. Ale kdeže … je to klamstvo !!! Ak neveríte, skúste si porovnať alebo sa zamyslieť, čo všetko hradil zamestnávateľ (štátny podnik) pred rokom 1989, akým spôsobom sa platili dane a poplatky. Potom vezmite za bernú mincu tvrdenie demokratov, že sa vytvárala umelá zamestnanosť, výrobky končili na skladoch ako nepredajné a skončite svoje ukladanie faktov konštatovaním, že napriek týmto okolnostiam boli štátne rozpočty zásadne prebytkové. Ako je to možné ?

Niekto asi klame … pretože dnes by sme mali byť jednou z najbohatších krajín na svete, keďže sa odbúrali všetky nešváry socializmu a komunistickej diktatúry. Ale ajhľa – napriek zodpovednému hospodáreniu rastie len – zadĺženosť štátu. Ako je to možné ?

Niekto asi klame.

Prestaňme si robiť ilúzie, najviac nad rastom platov nariekajú tí, čo by nariekali vždy. Aj keby im peniaze vypadávali z vreciek pri chôdzi na chodník, aj tak by stále plakali, že ak bude chcieť niekto od nich viac, tak to zle dopadne. Dnes sa na Slovensku vykonáva odborná práca či fyzicky namáhavá práca za podmienok, ktoré by inde na svete nestačili ani na plat vrátnika. Taká je dnešná realita a preto sme tak zaujímavou krajinou pre “ investorov „. Pretože sme krajinou tretieho sveta v srdci európskeho kontinentu.

Kto nemá na výplaty pracovníkov, nemusí podnikať. Nikto ho predsa nebije, nie ? Ale na záver poviem niečo z vlastnej skúsenosti. Poznám pár ľudí, ktorí dnes nariekajú nad tým, že by mali priplatiť za prácu v noci či počas sviatkov. A verte, keby od zajtra bola zavedená minimálna mzda vo výške tisíc eur, ani jeden by neskončil s podnikaním. Skúste popremýšľať, prečo.