O Slovensku

Kto čaká kritiku prezidenta Zemana, obhajobu Kajínka alebo čokoľvek v tomto zmysle, nemusí čítať ďalej. Pretože podstatou prípadu Kajínek, udelenej milosti nie je konanie Zemana, či vyjadrenia Kajínka. Podstatou je zlyhanie systému.

Keď si spätne pozerám rôzne zdroje o prípade Kajínek, nemôžem povedať nič iné, len jedno – tento prípad dokumentuje hanebné zlyhanie justície a celého justičného systému, kde vôbec nešlo o odhalenie pravdy a usvedčenie vinníka, ale skôr len rýchle zametanie prípadu pod koberec, aby nepadali na rôznych miestach nepríjemné otázky.

Čo si má myslieť laik, keď napríklad manželka jednej z obetí zločinu prehlási na verejnosti, že neverí vo vinu odsúdeného a uväzneného vraha ? Čo si má myslieť laik, ak korunným svedkom obžaloby je človek, ktorý pravidelne mení obsah výpovede ? Čo si má myslieť laik, ak vrah doslova rozstrieľa dve obete a u tretej sa uspokojí s jej zranením, hoci mu je jasné, že ho môže identifikovať ? Otázky, ktoré sotva niekto zodpovie a správanie ľudí, ktoré sotva niekto vysvetlí.

V prípade Kajínek sa počas rokov neraz ukázalo, že súdy i polícia konali a rozhodovali prinajmenšom zvláštnym spôsobom. Nikto, ani samotný Kajínek nespochybňuje svoju minulosť, spojenú s porušovaním zákona.

Ale akosi neviem pochopiť, prečo páchateľ lúpeže odzbrojí dvoch policajtov, spúta ich a ukradne im auto – pričom ich nechá nažive, a na druhej stane sa vyberie kdesi do kopcov a tam chladnokrvne zavraždí dvoch ľudí a tretieho “ len “ postrelí. Chápal by som to, ak by páchateľ trpel nejakou formou duševnej poruchy, ale súdiac podľa vystúpenia Kajínka tesne po prepustení, tento variant asi nepripadá do úvahy.

Navyše, sotva sa dá spochybňovať objektívnosť názoru P.Rychetského, dlhoročného predsedu Ústavného súdu ČR, ktorý mal záujem na obnove konania a preskúmaní prípadu Kajínek, a to aj napriek tomu, že V.Havlovi v čase, keď sám vykonával funkciu ministra spravodlivosti, nedoporučil udelenie milosti pre Kajínka. A rozhodne nie je sám, kto mal a má pochybnosti o tom, čo sa vlastne kedysi udialo.

Mnohí odborníci v danej oblasti nepochybujú o vine Kajínka, ale pri zohľadnení rôznych dodnes nevysvetlených okolností prípadu a chýb zo strany nielen plzenskej polície sú presvedčení, že trest doživotia bol príliš tvrdý. A tu niekde sú aj korene včerajšieho prepustenia Kajínka.

Pretože práve tento prípad dlhodobo rozdeľoval českú spoločnosť, spochybňoval prácu polície, súdov i ostatných orgánov, ktoré sa pohybujú v rámci trestného konania. Prípad Kajínek je v Česku obdobou slovenského prípadu únosu M.Kováča ml.

Podstatou každého fungujúceho právneho systému je preukázanie viny páchateľa bez akýchkoľvek pochybností a vynesenie objektívneho rozhodnutia. Každá pochybnosť o vine je bodom v prospech páchateľa, čo sa nemusí páčiť obetiam a verejnosti, ale len dovtedy, pokým sa neocitnú v rovnakej situácii. Vtedy sa pohľad na veci zmení.

Základom každého vyšetrovania je hľadanie motívu, ktorý viedol ku spáchaniu zločinu. V prípade Kajínek motív nezaujímal nikoho. Oficiálne sa prehlásilo, že konal na objednávku, ale nikto doteraz nehľadal objednávateľa a nevyvinul úsilie, aby skončil pred súdom. Prečo ? Prečo mnohí z tých, ktorí sa podieľali na vyšetrovaní prípadu, sa neskôr sami dostali do konfliktu so zákonom ? Niektorí boli dokonca zapletení do zločinov neslávne známeho gangu D.Berdycha.

Z Kajínka sa zásluhou práce polície, súdov a médií stala moderná verzia Jánošíka, čo spoločnosti viac škodí, než prospieva. Pritom celú záhadu môže objasniť jediná osoba – samotný Kajínek. Nie však v situácii, keď bol vo výkone trestu.

Jeho prepustenie môže priniesť odpoveď na všetky otázky. Stačí čakať, či sa bude i naďalej snažiť o očistenie svojho mena a zbavenie viny za dvojnásobnú vraždu, alebo nie. Ak bude vo svojej snahe i naďalej pokračovať, pochybnosti o jeho vine vzrastú a bez ohľadu na konečný výsledok mu budú ľudia dôverovať. Ak všetko nechá tak, ostávajú len dve možnosti – buď zvážil svoj vek a následky ďalších rokov, strávených v strese z hľadania pravdy, alebo je výnimočným manipulátorom dnešnej doby. Čas dá jasnú odpoveď. Rovnako sa vyplatí prizerať na konanie a správanie tých, ktorých zo spáchania zločinu podozrieva verejnosť, teda bývalých policajtov.

Možno si Kajínek milosť nezaslúži, ale rozhodne si ju zaslúži celá česká spoločnosť, ktorú jeho prípad dlhé roky rozdeľoval, pričom spochybňoval aj jej vieru v objektívnosť a poctivosť polície i súdnictva. A prepustenie Kajínka je primeranou cenou za upokojenie verejnej mienky. Napokon – ak je taký, ako ho vykresľujú policajné zdroje, dlho na slobode nepobudne. Nič na tom nemení ani fakt, že je momentálne finančne zabezpečený.

Čo by som robil, keby som bol na mieste sudcov či prezidenta Zemana ? Neviem. Ale som presvedčený, že vo väzení majú byť len ľudia, ktorí sú hrozbou pre spoločnosť a ich vina bola bez pochybností preukázaná. V prípade Kajínka možno platí prvé, ale je príliš veľa pochybností o jeho vine a celom pozadí prípadu, bez ktorých vysvetlenia bolo jeho uväznenie – neodôvodniteľné. Možno je chybou, že sudca môže rozhodnúť na základe presvedčenia (súd nadobudol presvedčenie), a nie striktne na základe dôkazov. Neviem, nie som sudca. Nemusím s rozhodnutím českého prezidenta súhlasiť, ale dokážem ho pochopiť. A pokiaľ niektorí vykrikujú, že sa z jeho strany jedná o populistické rozhodnutie, možno by sa mali pozrieť na seba, čo všetko dokážu urobiť či sľúbiť pred voľbami.