O Slovensku

Všade bol, všetko videl, každého pozná a všetko vyrieši … zásadne má na všetko právo a hlavne na to, aby lustroval, čo iní hovoria, myslia či čo si môžu dovoliť na jeho adresu povedať alebo nie … zaslúžilý všeumelec.

Titul, ktorý sa objavil aj na televíznej obrazovke v známom českom počine s názvom Chalupári. Akurát v danom prípade bol prisúdený naozaj zručnému občanovi, ktorý ako mohol – tak pomohol každému.

U dnešných všeumelcov je to trochu iné. Hlavne u tých, ktorí sa tak veľmi snažia dostať do povedomia verejnosti svojimi vyjadreniami na každú možnú i nemožnú tému, pričom sa neustále dušujú, že veru to nemôže byť inak – len tak, ako to sami vidia. Niet divu, že najviac ich sedí v politike … však nikto a nikomu nemôže dať toľko, ako oni dokážu – sľúbiť. Ešte viac podobných všeumelcov je medzi tými, ktorí akosi neuspeli a do funkcií ich nikto nechce, dokonca ani tí, ktorí ich dôverne poznajú – asi vedia, prečo …

Čo už, ako sa hovorí, život je niekedy … pes

Jeden z týchto vzácnych druhov bol dlhé roky zaparkovaný na okresnom úrade. Odborník na všetko – postupne prešiel úradom práce, odborom životného prostredia až k odboru dopravy. Ktovie, kde by tento univerzálny „odborník“ skončil, nebyť toho, že do jeho života zasiahla pani, ktorá je odolná voči všetkému – či už korupcii alebo známostiam. Ale dodnes máme na jeho „odborné“ rozhodnutia živé spomienky, keď napríklad vidíme plechové „nádhery“ na úrodnej pôde a v obchodoch kupujeme zemiaky – vypestované kdesi na juhu Európy. Možno to vyznie cynicky, ale niekedy má Zubatá viac rozumu než ľudia.

Na druhej strane – práve bez všeumelcov by bol život nudný. Nič ma tak nepobaví, ako pohľad na človiečika, ktorý sa pustí do práce, presahujúcej jeho schopnosti a ešte pritom nadáva celému okoliu – ako mu zavadzajú, ako ho zdržujú … a hlavne tá záplava výhovoriek, prečo sa mu dielo nedarí, to naozaj stojí za opakované vypočutie.

V zásade mi všeumelci nevadia, s jedno výnimkou – vo vedení štátu. Tam nepatria, no nevedno prečo je ich práve v týchto lokalitách – najviac. Je to akási moderná forma folklóru – čím sprostejší a kľavejší, tým viac moci v tých (kľavých) rukách drží.

Ktosi tvrdí, že človek sa vekom učí, no akosi o tom pochybujem. Život totiž ukazuje, že najviac múdrosti prejavujú deti, hlavne na prvom stupni základnej školy. Často sú možno kruté, ale určite nehrozí, aby sa riadili príkladom korunovaného somára. Lenže neskôr deti dospejú a zrazu im korunovaný somár nielen nevadí, ale dokonca sú ho ochotné nasledovať, prípadne živiť zo svojich daní.

Vyrásť do hlúposti … veru, to sa môže podariť len človeku. A najzábavnejšie na mňa pôsobia situácie, keď korunovaný somár rozosiela na všetky strany sveta žaloby na tých, ktorí na jeho hlúposť – poukázali.

Kam ten svet speje ? Nakoniec sa ešte vrátime do doby kamennej, akurát s lovom mamutov bude asi problém …