O Slovensku

Medzi základné piliere právneho štátu patrí úcta a rešpekt volených zástupcov národa k platným právnym normám a orgánom, ktoré majú dohliadať na ich dodržiavanie. Ak to neplatí, nedá sa hovoriť o právnom štáte …

Opozícia, ale rovno pomenujme – strana SaS – je pobúrená blížiacim sa súdnym konaním, v ktorom bude vystupovať v pozícii obžalovaného asistent poslanca Rajtára – F.Rybanič. A snaží sa obžalovaného dostať do pozície akéhosi hrdinu, nebojácne odhaľujúceho praktiky politikov vládnej koalície. Smutné …

Je nepochybné, že množstvo rozhodnutí, ktoré sa zrodia nielen vo vláde, ale aj parlamente, má dosť pochybné základy. Platí to na všetky volebné obdobia, bez ohľadu na to, kto vládol. Káuz je už také množstvo, že volič stráca prehľad a čoraz viac žije v presvedčení, že akýkoľvek politik – je zlodej. Nanešťastie, v podstate ani nie je ďaleko od pravdy, pretože ak by dnešnej opozícii naozaj išlo o právny štát, už dávno by podala podnet, aby bol poslanec I.Matovič zbavený mandátu, nakoľko si neplní svoje povinnosti v súlade so záujmom voliča. Pretože absencia v práci vedie u bežného človeka k – strate práce. A neobstojí ani výhovorka, že poslanec Matovič nepoberá plat.

Poslanec musí rešpektovať zákony a zákonné postupy bez ohľadu na to, čo si myslí … napokon, o nejednom zákone si myslí aj bežný občan, že je nezmyselný, ale napriek tomu ho rešpektuje. Musí … ak nechce čeliť sankciám.

Od posledných volieb sa opozícia prezentovala len vykrikovaním o skorumpovanosti svojich oponentov. Ostatné výsledky práce jej poslancov nevidieť. Rovnako nevidieť relevantné dôkazy, ktorými by opozícia mohla podporiť svoje tvrdenia. Tým sa všetky obvinenia na adresu členov vládnej koalície dostávajú do polohy „rozprávok starej matere“, ktoré nestoja ani za fajku dymu. Navyše, nedá sa ignorovať skutočnosť, že postoj opozície je založený na akejsi zvrátenej predstave vlastnej neomylnosti, jedinečnosti a nenahraditeľnosti. Ideálne prostredie pre vládnutie súčasnej garnitúry, pretože množstvo ľudí, ktorí majú plné zuby vládnutia SMER-u a R.Fica, je ešte zhnusenejšie z toho, čo predvádzajú jeho oponenti. A mnohí sú už dnes v rozpakoch, čo robiť v najbližších voľbách.

Nie, nepoznám a nemôžem poznať spis obžalovaného F.Rybaniča. Súdiac podľa útržkov správ, ktoré sú k dispozícii, nevyužil bežný a pravidlami zavedený postup, súvisiaci s jeho odhaleniami. Nie je vôbec podstatné, či mal pochybnosti o konaní polície alebo prokuratúry v prípade jeho oznámenia. Mal konať v zmysle zákona a v súlade so zákonom … a pokiaľ by videl, že zákon alebo zložky, dohliadajúce na jeho dodržiavanie, zlyháva – potom by sa dal obhájiť postup, ktorý nie je v súlade so zákonom. Využil zákonné možnosti ? Súdiac podľa verejných informácií – nie, nevyužil. A súčasný stav vecí len zodpovedá tomu, ako sa rozhodol.

Pretože aj v bežnom živote platí – ak hodíš pred nepriateľa palicu, nediv sa, ak ju použije proti tebe …

Máme tu však aj iný prípad, ktorý si zaslúži nielen pozornosť, ale aj vyjadrenie znechutenia. Prípad Bašternák – médiami prebleskla správa, že naozaj sa našli nedostatky, ale bude stačiť, ak sa doplatí pár miliónov a všetko bude – oukej. No, nebude … vlastne, ak k niečomu podobnému dôjde, tak sa len potvrdí, že neplatí rovnosť pred zákonom. Pretože v bežnej súdnej praxi platí, že nezáleží na tom, či „zlodej“ vrátil ukradnuté, podstatné je – kradol. A tak máme nemálo ľudí, ktorí síce svoju chybu a teda porušenie zákona nielen napravili, ale aj preukázateľne oľutovali, a napriek tomu sa nachádzajú vo výkone trestu – hoci škody spôsobené ich činnosťou boli doslova nepatrné.

Možno je niekto presvedčený, že stačí ukázať – aha, kontrolujeme a vyšetrujeme … konáme. No pravda je iná – ak môžu byť za akékoľvek porušenie zákona čeliť (neraz tvrdým) sankciám obyčajní ľudia, nie je dôvod, aby sa na ľudí z vyšších vrstiev spoločnosti hľadelo zmierlivejšie. Skôr naopak. Nehovoriac o tom, že ak by sa v spomínanom prípade jednalo o daňový podvod, hrozil by vinníkovi trest odňatia slobody na dvanásť rokov, čo už v žiadnom prípade nemôže skončiť „pardonom“, ak si niekto dodatočne a až po dlhotrvajúcom mediálnom tlaku, ukončenom začatím vyšetrovania – splní svoju povinnosť. Nemôže to skončiť ani podmienečným odsúdením (spodná hranica trestu sedem rokov), a na mieste prokurátora by som zamietol aj dohodu o vine a treste (teda možnosť zníženia trestu o jednu tretinu pod spodnou hranicou sadzby), nakoľko z doterajšieho vývoja je nepochybné, že potenciálny vinník prejavuje ľútosť len v situácii, keď už nemá iné východisko.

Žiaľ … aj zásluhou opozície je prípad priveľmi spolitizovaný, a čo i len trochu schopnejší právnik ho dokáže úspešne blokovať na dlhé roky – napríklad námietkou, že vzhľadom na jeho medializáciu sa nedá očakávať spravodlivý súd v primeranom čase a objektívne rozhodnutie.

Kto za tento stav môže ? Kto môže za to, že aj odhalené skutočnosti možno ostanú len bezcennou informáciou ? Ľudia, ktorí sa v právnych otázkach chovajú ako slon v porceláne, a v mene získavania politických bodov nepremýšľajú nad následkami svojho nezodpovedného konania. Konania, v ktorom sa snažia nahradiť oprávnené orgány médiami, a konečný výsledok týchto postupov je doslova katastrofálny. Týmto spôsobom sa dá dosiahnuť všetko možné, no rozhodne sa nebude dať hovoriť o právnom štáte. Skôr naopak.

Kto je teda v súčasnosti najlepším spojencom (alebo dokonca obhajcom) Bašternáka a spol.? Možno ostanete nepríjemne zaskočení, ale práve tí, čo by ho podľa svojich medializovaných výrokov najradšej strčili do najbližšej väznice a zahodili kľúč. Vytvorili podmienky, v ktorých sa dá spochybniť akýkoľvek dôkaz, akákoľvek svedecká výpoveď. Stačí poukázať na dlhodobú mediálnu kampaň proti jeho osobe, ktorá deformuje pohľad každého na tento prípad a jeho účastníkov. A prichádza jednoduchá otázka – o čo naozaj ide ľuďom, ktorí tak „neochvejne“ volajú po spravodlivosti ?

Politika je ako šachová partia. Dobrý šachista sa snaží svojou hrou presvedčiť súpera, že jeho plán je jednoduchý a ľahko priehľadný, a pritom v skutočnosti sleduje niečo úplne iné. A podobne je to aj v politike – niečo vidíme navonok, ale podstata môže byť hlboko skrytá, a rovnako aj skutočný cieľ. A za roky či desaťročia, počas ktorých sledujem slovenskú politiku, nevidel som poslanca či člena vlády, o ktorom by som dokázal s pokojným srdcom prehlásiť – dá sa mu plne dôverovať. Skôr naopak – klamstvo, podrazy a neseriózne správanie medzi politikmi je pravidlom, nie výnimkou. Takže, ak ste presvedčení o tom, že vratky DPH v spomínanom prípade sú neoprávnené a v rozpore so zákonom, skúste sa zamyslieť nad otázkou – prečo robí opozícia všetko možné, aby sa dala spochybniť objektívnosť konania justičných orgánov ?