O Slovensku

Včerajšia diskusia ukázala mnohé. Možno aj potrebu vyhlásenia Dňa trolov, kde by možno 14.september zapadol …

Všetci vieme, o koho kráča a netreba ich menovať – majú spoločné jedno – pravidelné účasti v diskusiách, kde ich témy článkov a blogov zaujímajú len okrajovo, a skôr sa snažia zmariť diskusiu k čomukoľvek, čo by mohlo v súčasnosti pošramotiť značne pokrivený obraz (údajnej) demokracie. Nie, rozhodne nerobia niečo náhodné – len robia to, čo robili dlhé roky predtým a robili to aj za čias jedinej štátostrany – sotva sa môžeme diviť, že nejeden z nich sa zapísal aj do análov štátnej bezpečnosti. Čo vrhá nepekné svetlo na súčasnú spoločnosť.

A aj vyvoláva množstvo otázok. Napríklad – hoci je akceptovateľné, že v diskusiách sú ľudia, platení za ich marenie (pretože ak mnohé robia dobrovoľne, mali by vyhľadať pomoc odborníka), ťažko sa dá akceptovať, že názor spoločnosti formujú „profesionáli“, publikujúci spôsobom trolov. Vyvolávajúci nenávisť, a tvoriaci spôsobom „jedinej pravdy“, ktorí chcú očistiť spoločnosť od boľševicko-ľudáckych elementov, ale sami s obľubou využívajú – boľševicko-ľudácke praktiky. Môžeme byť pobúrení nad vývojom spoločnosti, naozaj neuveriteľnými právnymi normami z pera právnikov s podivne získaným právnym vzdelaním, ale … je to len následok toho, čo tolerujeme.

Klasickou ukážkou trolovania je výrok – čo otravuješ s písaním, rob niečo …

Pochádza od autora, ktorý včera vyprodukoval pod niekoľkými príspevkami vyše sto komentárov, AŽ tri boli k obsahu toho, pod čím písal … a prvá jeho reakcia prišla tesne po siedmej hodine ráno, posledná po polnoci, ale podľa vlastného tvrdenia nemá čas na publikovanie vlastných myšlienok, hoci celý deň presedí nad počítačom a plodí absurdné reakcie na tých, čo uvažujú inak. A nie je sám – je to doslova znak trolov, že trávia desiatky hodín provokovaním autorov a diskutérov, ale sami zásadne nemajú čas na to, aby sa súvisle a vlastnými slovami k niečomu samostatne vyjadrili.

Špeciálnym druhom trola je – argumentujúci trol. Úkaz, ktorý síce uvádza oficiálne zdroje a oháňa sa nimi pri každej príležitosti, ale tým vlastne aj všetko končí – opäť neuvidíte vlastný názor na vec, len neustávajúce citovanie rôznych štatistík, o ktorých všetci veľmi dobre vieme, ako vznikajú, čo všetko sa v nich odráža – vrátane manipulácie so vstupnými dátami. Niekedy vyznieva trápne, keď vám niekto tvrdí do očí, že nie je pravdou to, čo roky vidíte, ale je pravdou to – čo kdesi a niekto napísal. Pripadám si vtedy ako pred troma desaťročiami, keďvšetko bolo pokrokové, čo bolo červené alebo pochádzalo z krajiny, kde naše zajtra bolo ich včera – hoci ste na vlastné oči videli niečo iné. Strana a vláda napísali, povedali – musí to byť tak a nikdy inak.

Morálka ? Včera som sledoval jednu diskusiu k problematike kauzy prezidenta Kisku. Diskutéri, ktorí na nikom zo súčasnej vládnej koalície nenechajú ani nitky suchej pri každom odhalení, a hocijakom i najmenšom prešľape, tam zrazu – mlčali. Respektíve niektorí sa ukázali len vtedy, keď som v jednej diskusii poukázal na ich správanie, ale aj vtedy sa len snažili odpútať pozornosť od problému poukazovaním – aha, čo robia ostatní.

Smutné, ale nie prekvapujúce. Skôr naopak – dokonale ilustrujúce, čo je cieľom účasti týchto ľudí v diskusiách, prečo sa zubami-nechtami bránia myšlienke zverejnenia vlastných úvah … ak chceme niečo zmeniť, musíme v prvom rade očistiť spoločnosť od ľudí, ktorí deformujú jej myslenie a zámerne sa snažia odpútať pozornosť od podstatných vecí. Pretože je viac než alarmujúce, keď bývalý vrcholový politik prizná vo vlastnej knihe, že vznik VPN v niektorých mestách zaistili trolovia v službách bývalej ŠTB … môžeme sa potom diviť, čo sa dnes deje ?