O Slovensku

Rozprávke o nežnej revolúcii dnes veria len deti, a tí, čo dianie nezažili. Ostatní premýšľame nad zhoršujúcou sa situáciou, a kladieme si otázku – aká je skutočná pravda ?

Myslím si, že študenti a herci boli len vhodne vybratým nástrojom na splnenie úlohy. Kto poznal možnosti mocenského aparátu, veľmi dobre vedel, že v prípade potreby bol schopný potlačiť akékoľvek demonštrácie, a to bez väčších problémov. Disponoval potrebnými ľudskými i technickými zdrojmi. Takže ?

Rozprávka, že november bol prirodzeným následkom vývoja v iných krajinách – tiež neobstojí. Vlastne – obstála by, ak by sme jedným dychom konštatovali, že sa jednalo o koordinovaný plán zmeny mocenských pomerov, z ktorého sa vymklo jedine Rumunsko a jeho „karpatský génius“ N. Ceausescu. Neskoršie udalosti v bývalom ZSSR jasne ukázali, že hoci mal opticky v rukách moc M. Gorbačov, mnohým sa jeho konanie nepáčilo, a môžeme len hádať, ako by všetko dopadlo, keby nebol zasiahol B.Jeľcin.

Ale vráťme sa k bývalému Československu. Boli sme zrejme najkonzervatívnejšou krajinou východného bloku, ak nerátame rýchlo skonávajúcu gerontokraciu v ZSSR. M.Jakeš a jeho klika pripustili len málo zmien, vlastne skoro žiadne. Prinútili G. Husáka, aby pokračoval vo funkcii prezidenta, hoci bol už v tom čase vážne chorý (1985), a zbavili ho len funkcie generálneho tajomníka strany – ktorá bola vlastne skutočnou mocenskou pozíciou.

Myslím si, že november 1989 bol dlhodobo pripravovaným plánom komunistickej omladiny, ktorá sa nevedela dostať k moci cez senilných dedkov, a tak sa skúsila dostať do postavenia zadnými dverami. Svojím spôsobom to dokazuje aj prepustenie disidentov, ktoré nemalo žiadnu logiku – prečo niekto prepúšťa z väzenia ľudí, o ktorých tvrdí, že sú triednym nepriateľom a spoločenským problémom ? A prečo ich prepúšťa v dobe, ktorá je napätá a ich prepustenie ju môže ešte viac zhoršiť ? Nie je žiadnym tajomstvom ani to, že mnohé kádre mali majetky, ktoré museli často tajiť a skrývať. A mali toho zrejme plné zuby. Rovnako aj starostlivosti o národ. A uvedomovali si, že môžu vládnuť aj bez námahy, bez zbytočných problémov.

Študenti boli využití, zmlátení a odkopnutí. Najprv ich odkopol bývalý systém, neskôr aj ľudia, ktorí sa po ich chrbtoch dostali k moci. Lustračný zákon zlyhal na celej čiare a pri moci sa dlhodobo striedajú bývalí členovia KSČ, rôzni poeti, a značne pochybné existencie. Sponzorujú ich ľudia, ktorí sa stali miliardármi z večera do rána, hoci po nich nenájdete žiadne prevratné objavy, či geniálne obchodné ťahy. Zjavili sa však tesne po krachu privatizácie a vytunelovaní podnikov. Náhoda ? Určite nie.

Stále si kladiem aj otázku, prečo sa stal prezidentom V. Havel, a nie A. Dubček. Čo bolo pravdy na rečiach o čudných okolnostiach vyšetrovania autonehody A. Dubčeka a údajnom zmiznutí dokumentov ? Mnohé otázky vyvolávala aj smrť R. Zelenaya. Tiež – autonehoda.

Na nežnú revolúciu už roky neverím. Myslím, že to bol dokonale naplánovaný prevrat, ktorý sa vydaril lepšie, než všetci čakali. Avšak – len pre vyvolených.