O Slovensku

Nevyzerá to veľmi príjemne – bývalý minister a mediálny magnát smeruje do väzby za možnú objednávku vraždy nepohodlnej spoločníčky, premiér býva v bytovom komplexe vyšetrovaného podnikateľa pre daňové delikty, firmu prezidenta budú opätovne vyšetrovať pre rovnaké delikty z obdobia, keď bol jej konateľom … a ani predstavitelia opozície nie sú na tom príliš vábne …

Stačí spomenúť kauzu Sasanka, raňajky v byte účastníka mafiánskych zoznamov, stratené účtovníctva či prepisy firiem na rôznych nových „majiteľov“ … iste, vždy ostane v mysli otázka, koľko dôvery si zaslúžia výroky mafiána a mnohonásobného vraha, odsúdeného na doživotie, ktorého jedným z dôvodov na odhaľovanie „pravdy“ môže byť udržanie blikajúcej nádeje na získanie možnosti prepustenia po štvrťstoročí vo väzení. Ale nech si myslíme čokoľvek, čriepky informácií z rôznych strán vypovedajú o mnohom. Napríklad medializované svedectvo predsedu futbalového zväzu J.Kováčika o sprostredkovaní kontaktu medzi P.Ruskom a M.Kaštanom.

Niekdajšie pochybnosti (nielen) o pozadí kauzy „Zachráňte Markízu“, ale aj iných udalostiach 90.rokov začínajú dostávať konkrétne obrysy. Začína sa ukazovať, že jednu mafiu pri moci striedala iná mafia, ukazuje sa, ako to bolo naozaj s tou – slušnosťou, serióznosťou, zodpovednosťou, korektnosťou – teda tým, o čom tak často kedysi hovoril dvojnásobný premiér M.Dzurinda. Žiaľ, aj z dnešných výpovedí jeho súputnikov vyplýva, že aj jeho výroky boli len slová, a sotva myslené vážne. Stále však ostáva množstvo otázok …

Napríklad, prečo do vlády pod vedením M.Dzurindu prešiel človek s politickým subjektom, o ktorom sa vedelo, že využil služby ukrajinskej mafie ?

Pretože pokrytecké priznania (napríklad bývalého prezidentského kandidáta E.Kukana) o averzii voči P.Ruskovi, alebo voči jeho správaniu a spôsobom – to skôr pripomína útek z potápajúcej sa lode a (zjednodušene povedané) minimalizáciu škôd po neželaných odhaleniach. A ak sa pozrieme na Slovensko cez optiku posledných odhalení, prepojenie medzi politickými špičkami a pochybnými persónami pretrváva, len sa vzťah politika-mafia „civilizoval“ a už nečítame denne o nezvestných alebo zavraždených nepohodlných ľuďoch.

Kauzy politikov sa dnes nerátajú na desiatky, ale na stovky a možno aj tisíce. Komu vlastne dôverovať ? Veď v súčasnom parlamente nemáme politickú stranu, ktorá by nemala na svojom štíte nejaké škvrny. A aj tie, ktoré sú „tesne“ mimoparlamentné, nie sú na tom oveľa lepšie.

Bitka o ovládnutie vyšších územných celkov vrcholí … avšak pri súčasných odhaleniach (a predpoklade príchodu budúcich odhalení) sú nadchádzajúce voľby – zbytočné. V najlepšom prípade sa vystriedajú pri moci – zablatení … akurát bude rozdiel v tom, kto a ako je zablatený.