O Slovensku

Aký dôvod môže mať bitka o Ukrajinu ? Krajinu, ktorá sa zmieta v ekonomických problémoch, a reálne jej hrozí bankrot … krajinu, ktorej populácia sa počíta na desiatky miliónov obyvateľov, ale ich kúpna sila je prakticky bezvýznamná….. krajinu, ktorá má dnes len dve prednosti – lacnú pracovnú silu, a spoločnú hranicu s Ruskom. Prečo sa teda Brusel a Washington bijú o toto vrece, natrieskané problémami ?

Kedysi, za čias všemocného Sojuzu, koloval o Ukrajine vtip – hovorilo sa, že má týždňové polia. Zjednodušene povedané, pri žatve ste v pondelok nasadli do kombajnu, a v piatok ste končili smenu pri jeho otáčaní na spiatočnú cestu.

Nie je žiadnym tajomstvom, že po finančnej kríze sa so strachom očakáva nástup potravinovej krízy. Šialená politika Bruselu spôsobila, že farmári nechávali svoje polia ležať ľadom, aby dostali príspevky … alebo ich dokonca predávali rôznym developerom, ktorí na miliónoch hektárov úrodnej pôdy postavili rôzne plechové a betónové krabice, aby mohli uspokojiť dočasný tlak po výrobkoch dennej potreby, alebo vytvoriť rôzne sklady.

Keď sa prejdete po Slovensku, a budete sa pozorne pozerať, pochytí vás zlosť. Budete vidieť ruiny v areáloch bývalých štátnych podnikov, ktoré privatizéri beztrestne vytunelovali a rozpredali … a na krásnych lúkach v okolí, či hektároch úrodnej pôdy stoja plechovice tzv. investorov, ktorí dostali nielen rôzne dotácie a daňové úľavy z vrecka poplatníkov, ale ešte aj zničili to jediné, čo by nás mohlo v prípade potravinovej krízy zachrániť – nádej na obnovenie potravinovej bezpečnosti.

____________________________________

Elity žijú v strachu. Miliardári vo východnej a strednej Európe sa obklopujú vysokými múrmi a kamerami, lebo aj lastovičky na kábloch švitoria, že ich majetky pochádzajú z podvodov počas privatizácie. Vysoké múry okolo domov politikov zase bránia pomste ľudí, ktorých priviedli do biedy a na hranicu prežitia. Nie je ničím neobvyklým, ak politik žije v rezidenčnej štvrti, ktorá je strážená bezpečnostnou službou a uzavretá rampami so strážnymi búdkami. Prečo – keď sami hovoria, že im ide len o blaho tejto krajiny a jej obyvateľov ?

Najskôr preto, lebo sa riadia heslom, ktoré (možno) povedal Ľudovít XIV. – „Štát som ja …“ (L’état c’est moi) A možno preto, že veľmi dobre poznajú životnosť „investorov“ a plechovíc. A plechovice sú na tom lepšie – tam je istých aspoň desať rokov, a tí šťastlivejší dostali zaplatené po ich postavení. Lebo na Slovensku máme aj takých staviteľov, čo v bitke o zakázku prijali zdieračské podmienky – postaviť za desať mesiacov, so splatnosťou desať rokov a životnosťou – tiež desať rokov.

O čo sa teda bije Brusel a Washington na Ukrajine ? Neviem … môžem sa len domnievať, že je záujmom NATO, aby malo zbrane na hraniciach Ruska, keď zlyhal plán na protiraketový dáždnik. Ale rovnako pravdepodobné je aj to, že Brusel má strach z budúceho hladomoru, a hľadá poistku pre budúcnosť. Poistku pre vyvolených …. ktorou môže byť potravinový potenciál Ukrajiny.

Pri pohľade na slovenských politikov si často hovorím, že na starozákonných príbehoch o Adamovi a Eve môže byť viac pravdy, než sa na prvý pohľad zdá. Stoický pokoj vládnucej elity vyvoláva dojem, že niečo nie je v poriadku – a možno je ľudstvo naozaj výsledkom pokusu o rodinný sex, a zachovanie „čistej“ krvi. Žiaľ, výsledky pokusu pôsobia skôr neúspešne … kvalita elity nerastie a duševná úroveň upadá … na rozdiel od stavu majetku.