O Slovensku

Je nanajvýš smutné, ak si cez dieťa vybavujú účty jeho rodičia a neberú ohľad na to, aký dopad môže mať podobný spôsob „výchovy“ … ešte smutnejšie je, ak politik, či presnejšie poslanec NR SR nepozná ani znenie základných právnych noriem a neoprávnene berie spravodlivosť – do vlastných rúk. Ale ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo dobré.

Je chvályhodné, ak sa poslanec NR SR snaží pomôcť občanovi pri naplnení jeho práv. Avšak práve preto, že je poslancom a spoluúčastníkom pri tvorbe zákonov, mal by rešpektovať zákon do poslednej bodky a nemal by sa chovať – ako slon v porceláne, či sa inštalovať do pozície, ktorá mu nie je priznaná žiadnou právnou normou, a naopak – môže byť porušením platných právnych noriem a zásahom do práv tretích osôb. A pokiaľ ide o ochranu práv detí, je nevyhnutné postupovať s maximálnou opatrnosťou, aby sa nakoniec práve deti nestali obeťami porušení zákonov, alebo ich svojvoľného výkladu.

Skúsme sa teda pozrieť na to, čo hovorí Občiansky súdny poriadok v §2 zákona č.200/2013 Z.z.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb

Uvedený text jasne deklaruje, ktorá inštitúcia je oprávnená konať v prípade, že dochádza k mareniu právoplatného rozhodnutia. Oprávnenou inštitúciou sú príslušné súdy SR a súdmi poverené orgány, a nie poslanci NR SR.

Bránenie v styku dieťaťa s rodičom je u mnohých bývalých partnerov pomerne častou praxou. Rozchod partnerov býva obvykle spúšťacím mechanizmom k vybavovaniu účtov rôznymi spôsobmi, pričom práve spoločné dieťa býva často nástrojom, ktorým sa partneri navzájom vydierajú, alebo si oplácajú vzájomné, často i pomyselné krivdy. Niektorí rodičia sa správajú doslova ako odtrhnutí z reťaze, a nečudo, aké dopady to má na správanie dieťaťa a jeho vývoj – často sa zhorší prospech v škole, predtým bezproblémové deti začínajú byť nezvládnuteľné, v niektorých prípadoch končia závislé na rôznych látkach, alebo sa dopúšťajú rôznej protizákonnej činnosti. A práve „rodičia“ sa neraz divia a lamujú rukami – kdeže sa to v tom dieťati berie … akoby zabudli na svoje „zásluhy“ počas výchovy dieťaťa.

Predtým, než sa vrátime k spomínanému incidentu, ktorého účastníčkou bola aj poslankyňa SaS N.Blahová, uvediem najprv odkaz na vyjadrenie strany SaS k tejto záležitosti.

V prvom odstavci spomínaného vyjadrenia politická strana SaS konštatuje, že p.poslankyňa sa snažila pomôcť nešťastnej matke, v naplnení súdneho rozhodnutia a styku s dieťaťom, v čom mal brániť otec dieťaťa, ktorý sa odmietol súdnemu rozhodnutiu podriadiť a vyvolal konflikt pred očami dieťaťa.

Ako som vyššie citoval, oprávnenou inštitúciou na realizáciu výkonu rozhodnutí súdov, ktoré neboli vykonané dobrovoľne – sú súdy a súdmi poverené orgány. Súdy môžu poveriť výkonom rozhodnutia sociálnych pracovníkov, a tí môžu v prípade potreby využiť aj asistenciu polície. Polícia koná na základe zákona o policajnom zbore a môže konať len v jeho medziach, pričom počas výkonu rozhodnutia musí byť braný aj ohľad na dieťa.

Z občianskeho súdneho poriadku, ako aj vyššie povedaného, poslanec NR SR nie je oprávnený zaisťovať výkon súdneho rozhodnutia, ani jeho splnenie akýmkoľvek spôsobom vymáhať. Ak teda chcela poslankyňa Blahová naozaj pomôcť nešťastnej matke pri styku s dieťaťom, mohla jej pomôcť so zaistením právnej pomoci, vypracovaním podaní vo veci naplnenia súdneho rozhodnutia o styku s dieťaťom a podobne. Jej účasť na „vymáhaní plnenia súdneho rozhodnutia“ bola nezmyselná, a otec dieťaťa by ju mohol vidieť aj ako porušenie zákona, keďže v danej veci nebola poslankyňa ani oprávnenou, ani poverenou osobou. Riaditeľka školy si mala overiť totožnosť osôb, ktoré prišli „realizovať“ súdne rozhodnutie a poslankyňu mala vykázať z priestorov školy, nakoľko nebola v zmysle zákona oprávnenou osobou, ani účastníkom konania.

Detská ombudsmanka V.Tomanová by však tiež mala viac konať a menej hovoriť pre médiá. Obvinenie poslankyne z pokusu o únos dieťaťa pokladám za prehnané, hoci v spomínanom prípade sa ukazuje, že poslankyňa konala v rozpore s právomocami, ktoré jej prináležia z titulu poslaneckého mandátu, ale pokus o únos je nezmysel. Otec dieťaťa by danú situáciu mohol vidieť ako zneužitie právomocí verejného činiteľa, ale v danom prípade platí – desať právnikov, jedenásť názorov – alebo sto ľudí, sto názorov. V každom prípade pokladám vytĺkanie politického kapitálu z ľudských tragédií (medzi ktoré rátam aj rozpady rodín a situácie, ako sa odohrala v Jakubove) za – nechutné, nehodné verejných činiteľov, platených daňovými poplatníkmi, vrátane rodičov detí.

Snaha sa cení, ale liberáli by možno tiež mohli korigovať svoje tvrdenia o politickej strane „odborníkov“. Platné právne normy sa dajú ľahko nájsť na internete, poslanec je povinný poznať svoje práva a povinnosti. A nemôžem si pomôcť, ale postup poslankyne Blahovej pôsobí ako všetko možné, len nie profesionálne a rozhodne nie je hoden postavenia poslanca NR SR. Predtým, než chcela niečo riešiť, mohla venovať trochu času vyhodnoteniu situácie a svojich zákonných možností. Ak chcú liberáli kritizovať profesionalitu detskej ombudsmanky V.Tomanovej, v prvom rade by mali pozerať na seba a nekonať – ako amatéri.

A pokiaľ sa v stanovisku liberálov spomína aj podanie trestného oznámenia proti otcovi (predpokladám, že za marenie úradného rozhodnutia), s výnimkou matky by sa v danej situácii našlo viac adeptov na potrestanie … a možno by sa všetci zodpovední namiesto mediálneho fackovania mali dnes skôr zamyslieť nad tým, ako sa svojím správaním podpísali na pocitoch dieťaťa … a mali by sa – hanbiť.