O Slovensku

Ak sa objaví v diskusiách R.Sulík, pravidelne obhajuje úzku členskú základňu SaS prísnym výberom členov a snahou o výber odborníkov. A nezabudne poukázať na zodpovednosť konkurentov za ich nominácie do vládnych funkcií.

Platilo to aj pre diskusiu s A.Dankom, predsedom NR SR a zároveň šéfom SNS. Treba uznať, že v mnoho má R.Sulík nepochybne pravdu, no napriek tomu neponúka čisté víno, ale skôr dosť zakalené. Respektíve, ako každý politik skôr ukazuje na druhých bez toho, aby sa pozrel do vlastných radov. Nech chce čokoľvek vyčítať vládnemu SMER-u, a v mnohom oprávnene, pripomeňme si dva fakty – prvý raz zostavoval SMER vládu v roku 2006, a R.Sulík mal odvtedy aspoň dve možnosti, aby eliminoval možné škody, spôsobené vládnutím rôznych koalícií pod vedením R.Fica, no ani jednu nevyužil. Vždy dal prednosť splneniu pofidérneho a bezcenného sľubu pre voliča, že so SMER-om nikdy, než by chránil verejné financie priamym dohľadom a účasťou na rozhodnutiach vládnych koalícií. Čo je pre daňového poplatníka väčším prínosom, na to si odpovedzte sami.

Ak sa pozrieme na jedinú účasť SaS vo vládnej koalícii, aj napriek absencii škandálov s verejnými financiami, zlyhali liberáli na plnej čiare. Môžeme začať nepochopiteľnou spoluprácou s M.Dzurindom a I.Miklošom, ktorých pred voľbami rezolútne odmietali, pokračovať absurdnými nomináciami, kde som vôbec nepochopil výmenu kresla ministra financií za post predsedu parlamentu – a ten R.Sulík nepochybne nezvládol. Môžeme spomenúť nečitateľný postoj liberálov vo veci košického daňového úradu, ktorá bola vlastne spúšťačom neskoršieho pádu vlády I.Radičovej. A môžeme skončiť škandálom na ministerstve obrany, zvláštnymi stretnutiami Sulíka s Kočnerom, na ktorých sa šéf liberálov nechal „zvečniť“. Chápem, že na Slovensku, ktoré je v otázke volieb doslova ovládané populizmom, môže byť sľub – s Ficom nikdy – lákavým pre voličov pravicových strán. Ale len dovtedy, kým nezačnú uvažovať a nepoložia na misky váh prínos, ktorý splnením tohoto (naozaj absurdného) sľubu získali a porovnaním s prínosom, ktorý by mali, ak by liberáli išli do vlády s Ficom. V okamihu, keď sa položia na váhy stratené financie – aj ten najhlúpejší volič pochopí, ako draho zaplatil za dodržanie sľubu „s Ficom nikdy“. A sotva bude pociťovať nadšenie, skôr naopak.

Posledná záležitosť v súvislosti s aktivitami N.Blahovej navyše potvrdila, že ani s tou odbornosťou v radoch SaS to nebude až také ružové, ako liberáli opakovane prezentujú. Navyše – budúcich členov si vyberajú bez akejkoľvek poškvrnky, ako sám Sulík prehlásil, čo nejde veľmi do súladu s tým, že aj napriek škandálu na ministerstve obrany patrí poslanec Galko medzi elitu SaS. A pokiaľ by liberáli získali právo nominácií na vládne posty, nepochybujem o nominácii Galka na niektorý z nich. Takže … ako to vlastne je a bude ?

Ak budem ironický, môžem súhlasiť aj s tvrdením Sulíka, že R.Fico nemá v žiadnom ohľade na N.Blahovú. Naozaj, premiér by nedokázal ísť riešiť problém nevráteného dieťaťa s takou naivitou, ako poslankyňa. S tým sa dá len súhlasiť – po zhliadnutí krátkeho videa a prečítaní niekoľkých zdrojov mi postup poslankyne pripadal ako upratovanie s buldozérom – v sklenárstve. A následné vyjadrenie R.Sulíka pôsobilo v tejto súvislosti trápne, ak nie priamo smiešne. Myslím, že ľudia by oveľa viac ocenili priznanie chyby v postupe poslankyne, hoci konala v dobrom úmysle.

Navyše – nemôžem si pomôcť, ale niekedy mi pripadá politika liberálov priam preplnená zvláštnou formou politickej schizofrénie. Na jednej strane dôsledne skúmajú adeptov na členstvo, aby sa ani náhodou neskompromitovali, a na strane druhej v povolebnej debate pripustia, že v politike treba kompromisy, a nad vecami – ktoré by adeptom na členstvo v strane netolerovali – treba v prípade nádeje na účasť vo vládnej koalícii – mávnuť rukou. Stačí si pozrieť povolebnú debatu z Markízy, po skončení volieb 2016. Tu privriem oči, tam nie. Skôr to pôsobí tak, že oči sa môžu privrieť, ak budú liberáli hlavnou silou v rámci vlády, ale ak majú byť „len“ tí druhí, tak treba byť zásadový a principiálny. Nemôžem si pomôcť, ale podobný postoj sa mi zdá dosť falošný.

Liberáli chcú vládnuť a pomôcť Slovensku za prosperitou …

Asi najväčšou prekážkou v naplnení tohoto sympatického cieľa je ich vlastný program, ktorý je orientovaný na úzku skupinu ľudí – podnikateľov. A druhou vážnou prekážkou je ich predstava, s kým chcú svoje vízie realizovať. Staviť osud riadenia štátu na vratkú a neistú spoluprácu s OĽANO, to nebudí priveľa dôvery a presvedčenia v úspech podobného projektu. Skôr naopak. Rovnako veľa dôvery nebudí ani predstava zostavenia vládnej koalície z piatich-šiestich subjektov, ktoré vlastne tvoria členovia viacerých, už zaniknutých subjektov, neschopných presvedčiť voličov, ba neraz aj odmietnutých voličmi. Kto chce postaviť stabilnú vládnu koalíciu, mal by mať v nej aspoň jeden subjekt, ktorého volebný výsledok presiahol aspoň 25% (nič extra, ale predsa len viac, než 15-16%). Vtedy sa už dá hovoriť o reálnom základe pre stabilnú koalíciu na celé volebné obdobie.

Politik by sa mal učiť aj od konkurenta, či dokonca nepriateľa. Je tak trochu udivujúce, že sa R.Sulík nesnaží použiť recept, ktorý viedol k úspechu R.Fica. Zjednotiť strany s príbuzným programom a pohľadom na budúcnosť Slovenska do jedného, silného politického subjektu. Iste, svojím spôsobom je to nesenie kože na trh, pretože ak by uspel, mohlo by sa mu po nejakom čase stať, že by stratil post predsedu a musel ho uvoľniť niekomu inému. Lenže práve v tom je rozdiel medzi politikom a štátnikom – štátnik sa vie povzniesť nad osobné záujmy a uprednostniť spoločný záujem, aj keď nenaplní vlastné ambície.

Má na to Sulík potenciál, aby prejavil štátnický postoj a skutočne vedel zmeniť vývoj na Slovensku ? Súdiac podľa toho, ako reaguje – zatiaľ nie. O mnohom svedčia niektoré (zbytočné) odchody z SaS.