O Slovensku

SaS sa rozhodla predstaviť svoj program reformy školstva, ktoré chcú reformovať všetci od roku 1989, a zatiaľ sa dopracovali len k tomuto – čo mohli, to rozvrátili a deti v porovnaní s inými – osprosteli. Nie, deti nemôžu za to, čo sa dnes vyučuje, a hlavne akým spôsobom. Deti sú len obeťou politikov, ktorí v honbe za udržaním spoločenského postavenia a ľahkého, bezpracného príjmu – vymyslia a sľúbia čokoľvek.

Ale späť k predstaveniu liberálneho programu. Strávil som niekoľko hodín študovaním dostupných materiálov toho, čo liberáli chcú meniť a hoci ešte nebol dostatok času na podrobné oboznámenie, z prvého pohľadu pôsobí na mňa ich školský program jediným dojmom – snahou o otvorenie školstva pre podnikateľské subjekty a vytvorením ďalšej možnosti, ako bude môcť niekto (na základe požehnania politikov) zarábať.

Prečo ? Skúsme sa bližšie zamyslieť nad vystúpením R.Sulíka počas tlačovej konferencie na TA3, ktorú som si pozrel. Prvých šesť viet prejavu bolo venovaných R.Ficovi, korupcii počas jeho vládnutia a tvrdeniam, ktoré so stavom školstva nesúvisia, a už vôbec nesúvisia s danou témou – reforma školstva. Pretože, ak chcel pred predstavením návrhu na reformu školstva vykresliť situáciu v spoločnosti, tak ju vykreslil neobjektívne, keďže súčasný stav školstva majú na svedomí všetci od roku 1990. Začiatok jeho vystúpenia vyvolal dojem, že sa snaží odpútať pozornosť od prešľapu vlastnej poslankyne, ktorá nekonala správne (dalo by sa to vyjadriť aj inak, ale to nie je potrebné).

O tom, aké miesto má školstvo v prioritách R.Sulíka, svedčí obsah jeho prejavu – hoci podľa neho je školstvo na neposlednom mieste, v rámci osembodového „programu“ sa ocitlo – na poslednom mieste. Naproti tomu na prvých miestach sa ocitli vzťahy s úniou a NATO, či zlepšenie podnikateľského prostredia.

Peniaze, groše, bubáky …

Peniaze sú základom. Ako ich dostať do školstva ? Rušením školských organizácií, ktorých vybudovanie stálo nemálo námahy, množstvo financií a času. Rušením a „optimalizáciou“ siete základných, stredných a vysokých škôl. Hm … toto sme tu predsa už niekde mali. Kde ? V zdravotníctve. A ako to dopadlo ? Katastrofálne, dnes musia ľudia cestovať desiatky kilometrov za zdravotným ošetrením, denne musia počúvať, že ich lekár neprijme, pretože má priveľa pacientov, alebo sa musia objednávať na obyčajné kontroly aj mesiace vopred, čo im zaručí výkon lekárskej kontroly na daný deň, ale obvykle aj tak strávia celý deň čakaním, kým ich prijme – vystresovaný a na daný stav veľmi zle zaplatený lekár. A ako dopadla verejne omieľaná úspora v zdravotníctve ? Áno, výdavky štátu naozaj poklesli – však ich prehodil na plecia občanov, ktorým naopak výdavky stúpli niekoľkonásobne, hoci výška povinných platieb sa – zachovala.

Nemám najmenšie pochybnosti, že podobne dopadne aj reforma podľa liberálov, ak by k nej došlo. Stručne a jasne – peniaze sa zarábajú prácou a tvorbou materiálnych alebo duchovných hodnôt. Prehadzovaním peňazí u jednej kopy na druhú ešte nikto nedokázal dosiahnuť taký stav, aby mal na začiatku prehadzovania v ruke stovku a na konci – tisícku. Čo sa týka liberalizácie trhu z učebnicami a nasledovania príkladu z iných krajín – aj to sme tu mali. Hneď na začiatku 90.rokov, keď sa spoločnosťou (omylom) vyvolení, ale duchom zatratení – dostali k moci. Ako to skončilo ? Zo zahraničia chodili do Československa a podľa nás si upravovali systém vzdelávania, aby sme my nasledovali to, čo oni – opustili. A dnes sa s veľkou pompou vraciame k tomu, čo sme vtedy odkopli – napríklad prepojenie teoretickej výuky z praxou.

Škola si vyberie učebnice ? Na základe skutočnosti, že učebnica má doporučenie ministerstva ? Komu tento „geniálny“ nápad prospeje ? Kvalite výuky ? Nedajte sa vysmiať. Len pre ilustráciu, ako „veľmi“ záleží na školstve vládnucim elitám. Pred pár rokmi som stretol autora vysokoškolského materiálu. Za ročnú prácu na jeho vytvorení mal dostať neuveriteľnú sumu 33 €, pričom podklady na finalizáciu konečného produktu malo dodať ministerstvo školstva. Autor prepásol termín odovzdania materiálu, pretože aj napriek opakovaným urgenciám mu neboli dodané podklady od ministerstva, pričom mu bola v zmysle zmluvy udelená sankcia vo výške 35 €. (vo výškach súm sa možno mýlim, už je to nejaký čas, ale v ich rozdiele – na ten nezabudnem do konca života). Čo spravil autor ? Zaplatil pokutu, a výsledok svojej ročnej práce zlikvidoval. A pri najbližšej príležitosti vycestoval zo Slovenska, čo komentoval slovami – nebudem robiť pajáca bande klamárov, zlodejov a podvodníkov.

Takže – komu prospeje liberalizácia trhu učebníc ? Podnikateľom, ktorí budú mať vhodné kontakty … ale sotva cieľovej skupine, teda žiakom a študentom.

Však sa pozrime, ako vyzerajú dnešné učebnice. Mnohé doslova pretekajú obrázkami, sprevádzanými troma-štyrmi vetami … a tak vyzerajú aj vedomosti našich detí, ktoré neovládajú gramatiku materinského jazyka, majú problémy s vyjadrovaním, nehovoria im nič ani základné slohové formy, a nejedno je pri písaní akejkoľvek práce neskôr odkázané na automatickú opravu chýb v počítači. Nie je ničím neobvyklým, že žiak druhého stupňa základnej školy nadobudne také poznatky, na ktorých základe umiestni Český raj vedľa – Slovenského raja. Rovnako nie je neobvyklé, že deti nemajú ani základné vedomosti o lokalite, kde žijú. Taká je realita dneška.

Rušenie škôl ? Kdeže … možno vysokých škôl, pretože čoskoro budú v každej osade a ich úroveň je naozaj v nejednom prípade katastrofálna – ak sa pozrieme optikou kvality absolventov. Ale čo sa týka základných a stredných škôl, tam sa snažia liberáli zakryť niečo očividné, roky známe – žalostnú pôrodnosť, ktorej priamym následkom je zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, pretože vlády od roku 1990 bez výnimky rozkradli štát takým spôsobom, že aj napriek roky trvajúcim povinným platbám do fondov – nemá štát peniaze na dôchodky. A to nie je otázkou korupcie za vládnutia R.Fica, ako sa mnohí snažia podsunúť, to je zásluha všetkých bez výnimky ! Pretože nie je rozdiel medzi tým, kto sa nabalil počas privatizácie, alebo tým, kto sa nabalí počas prideľovania štátnych zákaziek – zlodeji sú obaja.

Vážené dámy, vážení páni

mohol by znieť začiatok prejavu, ktorý nie je ničím iným, len prejavom názoru. Dom sa nestavia od strechy, ale od základov. Nikdy nepovedie k prospechu, ak budete zverovať moc do rúk ľudí, ktorí dávajú na prvé miesto vzťahy s úniou alebo NATO, či úzkej (podnikateľskej) vrstvy ľudí. Na prvom mieste má stáť záujem národa a štátu – neslušne (v dnešnej spoločnosti, preplnenej sluhami a prísažnými bez cti) sa tomu hovorí nacionalizmus, v slušnej a na poctivosti stojacej spoločnosti – vlastenectvo. Základným pilierom a predpokladom prežitia štátu je – rodina. Najväčším bohatstvom spoločnosti je vzdelaný a kultúrny národ. Národ, ktorý dokáže oddeliť plevy od zrna, dokáže poznať dobro a zlo – a práve toho sa vládnuce vrstvy od roku 1990 najviac boja. A preto vás zaplavujú nezmyselnými návrhmi, jednoduchými tetami z Mexika alebo iných „vyspelých“ krajín, preto na vás šetria, hoci sami sebe – štedro doprajú.

Ale, nech nikto nehovorí, že kritizujem a neponúkam riešenie … jedno by som mal – v prvom rade zrušiť štátne financovanie súkromných politických klubov, nech si ich financujú členovia a sympatizanti. A čo sa týka reforiem – dnes máme politické strany, ktoré sú zásluhou doterajších príspevkov bohaté. Skúsme teda s reformami tak – nech ich zafinancujú a investujú do nich predkladatelia, a keď prinesú sľúbený výsledok a prospech pre občana – až vtedy zaplatí štát z daní a poplatkov občanov. Však aj v podnikaní to funguje rovnakým spôsobom – podnikateľ investuje, a buď zarobí, alebo skončí. A keď sú návrhy liberálov tak skvelé, ako prezentujú – nemajú sa čoho báť. Budú predsa bohatí, ako každý nositeľ pokrokovej a geniálnej myšlienky, nie ? Pretože ani so zvieraťom nikto nerobí hókusy-pokusy vyše štvrťstoročia nepretržite, ako robia politické špičky na Slovensku – s národom. Však je to za štátne … a beztrestné, nie ?