O Slovensku

Susedom v Česku nezávidím, vyberať si medzi prezidentom Zemanom a vyzývateľom profesorom Drahošom – to nie je výber, ale skôr tragédia. Veľmi podobná posledným voľbám prezidenta na Slovensku.

Ich diskusiu na ČT1 som videl ako súboj krmičov hadov, ktorí súťažia o to, koho had bude pokojnejší. V zásade sa snažili od začiatku obchádzať dôležité témy, alebo odpovedať na priame otázky vyhýbavo, a pokiaľ už boli pritlačení k múru, tak sa dotýkali „reality“ so strachom, nepríslušiacim najvyššiemu predstaviteľovi štátu, na ktorého miesto ašpirujú – jeden opakovane a druhý v premiére. Ak by som po tejto diskusii mal poradiť našim susedom, moja rada by znela

Obnovte České kráľovstvo, ušetríte si podobné frašky …

Naozaj si nemôžem pomôcť, súčasný súboj o kreslo českého prezidenta je viac fraškou, než reálnym výberom medzi kandidátmi, ktorí by mali byť istým symbolom, s patričným morálnym kreditom v očiach národa. Dá sa niečo podobné povedať o kandidátoch ? Neviem, prezident Zeman je podľa môjho názoru už za zenitom svojej kariéry, a hoci je nepochybne schopným rečníkom, kandidáta v jeho veku by som nevolil. Aj v spojitosti s pochybnosťami o jeho zdravotnom stave. U profesora Drahoša mi ani tak nevadí jeho politická neskúsenosť, ktorú mu vytýkal jeho protivník, ako skôr – neúprimnosť. Napríklad jeho prísľub ospravedlnenia za výrok M.Zemana o A.Dubčekovi je klasickou ukážkou účelového populizmu. Prečo by sa mal ospravedlňovať za výrok niekoho iného ?

Inou ukážkou neúprimnosti profesora Drahoša bola jeho neurčitá odpoveď, súvisiaca s Ruskom a možnou bezpečnostnou hrozbou vo vzťahu k Česku. Naopak – prezident Zeman sa v danej otázke vyjadril jasne, a hoci jeho konkurent len nesúhlasne krútil hlavou, dokázal Zeman priamo odpovedať na položenú otázku. Drahoš sa síce dokázal jasne vyjadriť v otázke Krymu, alebo zahraničnej politiky Ruska, ale tam bolo zase príliš vidieť jeho neskrývanú servilnosť voči NATO. Na jednej strane konštatoval, že vojenská doktrína Ruska je postavená na nepriateľa, ktorým je NATO, na strane druhej akosi opomenul, že práve severoatlantická aliancia už dlhé roky organizuje rôzne cvičenia, v ktorých je nepriateľom – Rusko. Ak by mu išlo o objektívny pohľad na súčasnosť, nemal by problém konštatovať, že vzťahy a postupy v tejto otázke sú na oboch stranách identické. Vyčítať Rusku, že sa správa úplne rovnako, ako NATO – je pokrytecké.

Vyjadrovať sa k tvrdeniam profesora Drahoša o účasti proruských médií na kampani proti jeho osobe, nemá žiadny zmysel. Hlavne preto, že aj keby to bolo pravdivé, Rusko nerobí nič iné, ale len to, čo dlhé desaťročia robia jeho kritici. Nie je žiadnym tajomstvom, že do volieb v rôznych krajinách sa snažia pravidelne zasahovať veľmoci podľa toho, aké záujmy potrebujú presadiť. A je to neprijateľný zásah do vnútorných záležitostí akejkoľvek krajiny, bez ohľadu na to, kto sa ho dopúšťa. Je to jednoducho – darebáctvo. Žiaľ, dnes úplne bežné darebáctvo.

Zaujímavá bola časť o sľuboch, ktorá dal (a nesplnil) prezident Zeman, a tých, ktoré dnes dáva profesor Drahoš. K prvému, ohľadom ľudí na Hrade a tretiemu, ohľadom spolupráce s vládou a vyhýbania sa konfliktom, sa vyjadrovať nemienim. Zaujal ma ten druhý, ktorého pripomenutie – neudeľovanie milostí vrahom – bolo cielené, a trochu zaváňalo účelovosťou. Ale – patrí to k hre. Avšak, hoci súhlasím s názorom, že páchatelia závažnej násilnej trestnej činnosti by nemali mať nárok na odpustky, v prípade Kajínek sa treba pozerať na celú vec s nadhľadom. Z môjho pohľadu je prípad Kajínek hanebnou fraškou českej justície, presnejšie toho všetkého, čo súviselo s vyšetrovaním a samotným priebehom súdneho konania, ako aj reťazou rôznych odvolaní a dovolaní, výhrad a žiadostí niekdajších ministrov spravodlivosti. V prípade Kajínek sa objavilo množstvo pochybností, ktoré boli cielene odsunuté na vedľajšiu koľaj.  Celý prípad a jeho vývoj, bez ohľadu na minulosť odsúdeného, výrazným spôsobom rozdeľoval českú spoločnosť, a ukazoval justíciu vo veľmi nepriaznivom svetle, čo nepochybne poškodzovalo aj jej obraz v očiach občanov. Niekedy naozaj platí, že radšej sto vinných na slobode, než jeden nevinný – vo väzení. Či je, alebo nie je J.Kajínek vinný, to ukáže najbližšia budúcnosť, ale súdiac podľa správ, že stále pracuje na obnove konania a očistení svojho mena v súvislosti s vraždami, za ktoré bol odsúdený, nepokladám krok M.Zemana za chybu. Hoci som presvedčený, že v pozadí sa bude diať všetko možné, aby k obnove konania nedošlo, prípadne sa vrátil Kajínek späť do väzenia. Celý prípad príliš odhaľuje spriaznenosť represívnych zložiek s osobami mafiánskeho typu v 90.rokoch minulého storočia.

Dalo by sa reagovať aj na iné časti diskusie kandidátov … ale v zásade by tom bolo len opakovanie už vysloveného. Z môjho pohľadu sú obaja kandidáti nevhodní na post, ktorý chcú získať. Navyše, v posledných otázkach ohľadom rozhodovacích právomocí (napríklad v súvislosti s referendom) sa prejavilo, že profesor Drahoš pohŕda názorom národa a pokladá ho za nespôsobilý na rozhodovanie vo vážnych otázkach. Jeho postoj mi pripomína správanie niekdajších pánov, ktorí najlepšie vedeli, čo je dobré a žiadúce pre ich poddaných – vrátane práva prvej noci (možno to pokladali za bezplatnú formu tréningu nevesty na manželské spolužitie).

Zeman je politik minulosti, a dnes by už mal byť v politickom dôchodku. Vie sa vyjadrovať, má skúsenosti s politikou, dokáže kŕmiť hady, ale to je asi tak všetko. Jeho postoj k zotrvaniu v politike mi dosť pripomína správanie niekdajších aparátčikov, ktorí z rôznych funkcií odchádzali najradšej – nohami napred, za zvukov smútočného pochodu a formou štátneho pohrebu.

Ako skončia voľby prezidenta ČR ? Neviem … ale pripadá mi to ako ten povestný krok z kaluže rovno do blata … ani jedna z možností nezodpovedá vážnosti úradu, o ktorý sa kandidáti uchádzajú. Pravda, pri pohľade na výsledok a následky posledných amerických volieb prezidenta sú na tom v Česku, ale aj my na Slovensku – skvele.