O Slovensku

Nie je podstatné, kto a koho pôjde voliť za prezidenta. Je to každého osobná vec, a dá sa predpokladať, že ak niekomu dáva svoj hlas a teda aj peniaze, je presvedčený, že robí dobre a vo svojom záujme.

Ak by sme mali prirovnať blížiace sa prezidentské voľby k životu v prírode, tak svorka šakalov vetrí mrcinu, ktorá je nedostupná, lebo v okolí sa potuluje lev. A čo je ešte horšie, neďaleko sa poflakuje aj jeho rodina. Čo teraz ?

__________________________________

Všetci proti niekomu – pravica opäť skúša cigánsku férovku. A dvíha varovný prst – vládu jednej strany sme tu už mali a nedopadlo to dobre. No, neodpustím si poznámku, a musím konštatovať, že vláda viacerých strán mala ešte horšie výsledky, ako tá, pred ktorou nás všetci tak starostlivo varujú. Členovia rôznych zlepencov sa hádali od rána do večera ako kofy na trhu, vzájomne sa podrážali, ba dokonca v poslednom aktuálnom prípade minister verejne prezentoval, že názor šéfa – teda premiéra (presnejšie premiérky), má na háku. Cirkus za peniaze daňových poplatníkov mal len jeden výsledok – najprv všetci (s výnimkou SaS) hromadne oklamali daňových poplatníkov a podpísali to, čo pred voľbami unisono odmietali – teda euroval, a k moci sa dostala jediná strana a jeden vodca. Ostatní utreli hubu.

Slovenská politika je divadlom, kde sa najčastejšie ukazuje úbohosť neschopných. Predstavením, kde defilujú gumenné ksichty, ohybné chrbtice, koktaví šašovia či ujkovia, stojaci tesne nad hrobom … ba niektorí z neho aj vyliezajú, v márnej snahe upozorniť, že kedysi niečo znamenali. A neustále hľadajú triedneho nepriateľa.

Odjakživa mi bolo na vracanie, keď som videl hru na koalíciu a opozíciu, pravicu a ľavicu. Všetko je to – podvod na voličovi, ktorý má šikovným spôsobom zaistiť podvodníkom pohodlný príjem, a naopak vylúčiť ich zodpovednosť za škody, ktoré napáchajú pri hromadnej žranici. Demokracia v tomto háve je zvratkom ľudstva.

Môžete si vo svojej práci vybrať, s kým budete pracovať ? Môžete voliť medzi sympatickým a nesympatickým, a povedať svojmu šéfovi – ja s Ferom robiť nebudem, je to debil ? Môžete, ale skoro vždy to skončí dvoma spôsobmi – šéf povie, že ho to nezaujíma a musíte sa prispôsobiť, alebo dostanete padáka. Nechápem, prečo teda podobné idiotstvo tolerujeme tým, ktorých platíme a sme teda ich šéfovia – politikom ? Prečo ich nepostavíme pred jasnú voľbu a nepovieme – chlapci, kabaret si robte doma a za svoje, ale tu budete spoločne makať, aby sme sa mali všetci lepšie – a pokiaľ to niekomu nevonia, nech sa pobalí a dá si odchod, ak nechce dostať kopanec tam, kde chrbát stráca svoje poctivé meno ?

Televízne diskusie kandidátov na hlavu slovenského cirkusu ma presvedčili o jednom – ak by som išiel voliť, musel by som voliť R. Fica. Keď pominiem jeho správanie, reči a neuskutočniteľné sľuby, stále tam nájdem aspoň jedno – schopnosť manažéra vytvoriť jednoliaty blok, ktorý spolupracuje – škoda len, že nie vo všeobecnom záujme. U ostatných som videl jasne len jedno – ktokoľvek, len nie R. Fico. Niektorí dokonca nevedeli ani poriadne artikulovať, a vyjadriť aspoň túto “ víziu “ prezidentskej budúcnosti Slovenska. Takže – voliť vlastne nemôžem. R. Fica za prezidenta nechcem, a iných kandidátov – nevidím.

_____________________________

Prezident by mal spájať národ. Rečou čísel sa dá zistiť, že R. Fico dokáže vo vlastnom záujme spojiť do 40% voličov. Jeden politik, jedna strana …. o to komickejšie znie, ak z lesa štekajú tí, čo vo veľkom počte nedokážu spojiť zbytok. Ešte trápnejší je fakt, že hoci má tzv. pravica neustále plné papule rečí o spájaní v mene spoločného záujmu, všetky jej ideály končia pred voľbami – každý si musí postaviť vlastného vajdu.

Len aby sme v hanbe neostali …. vždy si spomeniem na slávne dielko Reštavrácia a predvolebnú bitku kortešov a kandidátov – matne si spomínam, že jedni chceli Potockého a druhí … Benického ? To je jedno … ale dnešné Slovensko vyzerá navlas rovnako.