O Slovensku

Policajtov nemusím a nikdy som nemusel. Nepochybujem, že mnohí ľudia majú rovnaký postoj. Ale nič to nemení na tom, že aj napriek súčasnej kritike urobia množstvo užitočnej práce v prospech nás všetkých. A zaslúžia si za to rešpekt a úctu.

Dnešná doba je však taká, že každý si všíma hlavne chyby policajtov a málokto prácu, ktorú zanechajú. Najväčšia kritika na adresu policajtov zaznieva z tých miest, kde sú ľudia, ktorí by bez poslaneckej imunity museli odpovedať na nejednu nepríjemnú otázku, a z pohľadu bežného občana by sa zodpovedali za to, čo sa v bežnom živote nazýva – trestnou činnosťou.

Navyše, policajt môže konať len podľa zákona, ale zákony – nepíše. Trestný čin vyšetrí, vinníka označí, ale o vine a treste nerozhoduje. Sotva mu je možné vytýkať, že vinník obíde so smiešnym trestom, alebo celebrita dostane podmienku na podmienku, hoci u bežného človeka by to bolo natvrdo.

Vina a trest … alebo súd rozhodol na základe presvedčenia ?

Súd by mal rozhodovať na základe dôkazov. Často sa však stane, že v rozhodnutí nájdete slová z doby dávno minulej – súd nadobudol presvedčenie – o vine/nevine obžalovaného. Možno je to slovná hračka, ale v mnohom škodí. Oveľa lepšie by znelo, že – na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru – o preukázaní viny/neviny obžalovaného.

Advokát ex-offo alebo formálne naplnenie zákona o práve na obhajobu pôsobí niekedy ako fraška a často má žalostné následky. Videl som niekoľko konaní, kde si advokát plnil svoje povinnosti spôsobom, za ktorý by mal sám zdieľať osud obžalovaného. Pritom advokát dostane zaplatené. Len to akosi pripomína frašku, pretože mnohí to berú ako formálne zastúpenie, a ťažko sa potom diviť, ak máme preplnené väznice.

A v tomto právnom prostredí pôsobí policajt. Keďže sa mnohé veci odohrávajú formálne, policajt si musí dávať pozor na každé slovo, každý úkon, aby nebol neskôr náhodou terčom kritiky či dokonca postihu za to, že sa na výsledku jeho vyšetrovania odrazil aj laxný prístup k plneniu povinností zo strany ostatných účastníkov konania.

Taká je realita dnešnej práce policajta. Málo času, veľa prípadov, práca v neustálom strese, mizerne ocenená. Nikoho nezaujíma, aký to má dopad na rodiny policajtov, vzťahy, následky v podobe rozvodovosti alebo aj alkoholizmu, či iných problémov. Pre väčšinu je dôležitá nespravodlivosť v podobe “priskorého” výsluhového dôchodku, alebo krivdy, často skôr pomyselné, než reálne.

Chcete súdiť policajtov ? Oblečte si uniformu a vyskúšajte si ich prácu. Skúste, ako sa budete cítiť po pätnástich rokoch brzdenia sa špinou a utrpením spoločnosti, bez štipky uznania zo strany spoločnosti, ale záplavou kritiky zo strany tých, ktorí sa nikdy nebudú zodpovedať za následky svojich rozhodnutí.

Práca policajta nie je povolanie, ale poslanie. Pre mnohých policajtov je to vyjadrenie ich ochoty pomáhať iným v núdzi. Skúste sa nad tým zamyslieť …