O Slovensku

Čo povie poslanec pred kamerami a mikrofónmi médií, nie je vôbec podstatné. Podstatné je len to, čo naozaj urobí pre prospech štátu a národa …

Kto sa chce zviditeľňovať vo svetle kamier, môže ísť do divadla, alebo cirkusu. Tam sa môže každý slobodne rozhodnúť, či je alebo nie je ochotný platiť za podradný výkon, ktorý sa nijakým spôsobom nedotkne kvality jeho života.

Pre riešenie reálnych problémov je vypracovaná legislatíva a sú stanovené právne postupy, ako riešiť situácie, ktoré vyvolávajú dojem, že došlo k porušeniu zákona. Žiadny predpis ani norma nestanovujú, že oprávneným orgánom na riešenie týchto problémov sú médiá, akéhokoľvek druhu.

Každého, kto vybehne pred kamery a mikrofóny, aby sa tam pretŕčal so svojimi “objavmi”, pričom nepoužíva zákonné postupy, pokladám za rovnakého darebáka, ako sú tí, ktorí porušujú zákony.

Iste, chápem obavy mediálnych bardov. Je veľký rozdiel, ak rečnia pred kamerami a mikrofónmi, alebo majú vypovedať pred oprávnenými orgánmi. V tom druhom prípade je jasne zakotvená zodpovednosť za to, čomu sa hovorí krivé obvinenie a oni by väčšinu svojich tvrdení sotva vedeli dokázať. Ale v prípade vystúpenia na “voľnom pľaci” sa stále môžu opierať o výrokovú imunitu, aj keď len v podobe chatrnej barličky.

Keď však ide do tuhého, obvykle ostane ticho – niekedy sa vyhovoria na nevhodný žart kamarátov, inokedy zbabelo skrútia chvost a vyštekávajú čosi o svojich ústavných právach (však kamoš sa utopí aj svojpomocne, nie), alebo len hodia špinu a ostanú čušať, však viac netreba … či pod vymyslenými zámienkami si neplnia svoje povinnosti, lebo majú plné gate z toho, čo – kde – a o kom povedali.

Myslíte, že je správne, aby ste týmto ľuďom dávali moc a živili ich svojimi daňami ? V čom je rozdiel medzi nimi a tými, ktorých kritizujú ? V ničom – sú úplne rovnakí …