O Slovensku

Asi by sa mnohí aj zasmiali, nebyť toho, že otec a syn sledovali v chládku altánku televízne vysielanie a príčinou dialógu v nadpise bola správa o slovenskom prezidentovi.

Nikto … slovo priam vo mne zazvonilo pri oboznámení sa s obsahom správy o stave republiky, ktorú predniesol A.Kiska. Ak by naozaj veril slovám, ktoré vyslovil vo svojom verejnom vystúpení, dnes by túto správu prednášal niekto iný.

Žiaľ, čo od iných žiada, tým sa sám neriadi. Dnes je nepochybné, že jediným dôvodom, prečo sa stal prezidentom, bola väčšinová nechuť, spojená s predstavou R.Fica vo funkcii prezidenta. Ako sa však ukázalo, pri voľbách v akejkoľvek spojitosti chýba niečo, čo by dokázalo ukázať situáciu v plnej nahote. Chýba možnosť – odmietnutia kandidátov. Volič má možnosť niekoho vybrať, ale odmietnuť – nemôže. Prečo ? Ak by existovala možnosť odmietnutia, A.Kiska by sa prezidentom možno nestal.

Lenže táto možnosť neexistuje, a výsledkom je prezident, akým je práve A.Kiska. Prezident, ktorému by som neveril ani úprimnosť ranného pozdravu.

Človek je tvor omylný. Nie je nikto na svete, kto by žil a nerobil chyby. Čím sa však líšia ľudia od skutočných osobností, je spôsob, akým sa postavia k vlastným chybám. Osobnosť sa dokáže postaviť ku svojim chybám a ich následkom priamo a dokáže prevziať aj zodpovednosť. Nech už je akákoľvek. Pohľadom cez spomenutú optiku je A.Kiska človekom, ale určite nie je osobnosťou. Dokazujú to lacné výhovorky a trápne obviňovanie iných pri odhalení jeho vlastných chýb. Veľmi sa tým podobá jednému svojmu predchodcovi, ktorý žiadal právo a spravodlivosť pre všetkých, ale keď to malo zasiahnuť jeho okolie, zrazu spätkoval … človeka, ktorý dokázal verejne vyhlásiť, že udelenie amnestie je nemorálne voči obetiam trestných činov a neskôr udelil individuálnu milosť vlastnému synovi. Niet divu, že práve na tohoto predchodcu sa odvolal vo svojom prejave A.Kiska. Majú viac spoločného, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Nepochybujem, že je mnoho ľudí ako ja, ktorí pocítili pred rokmi radosť z neúspechu R.Fica v prezidentskej kandidatúre. Nikdy som nepochyboval, že trojnásobný premiér je úspešným politikom, ale vždy som bol presvedčený, že nie je vhodnou osobnosťou na post prezidenta. Symbolom, ktorý by mal ľudí spájať a nie – rozdeľovať. Ako sa však počas rokov ukázalo, A.KIska je väčším omylom, než R.Fico. Je politikom, ktorý často a rád hovorí o zákone, práve, slušnosti, spravodlivom štáte či iných hodnotách, ale len dovtedy, kým to vyhovuje jeho zámerom. Ak nie … rád a ľahko na svoje slová a „ideály“ zabudne.

Jeho správa o stave republiky dokonale ilustruje jeho pohľad na svet. Pohľad – na tých druhých. Výrok o vplyve politikov v rôznych oblastiach znie z jeho úst nielen smiešne, ale dokonca urážlivo. Pretože ak by sa v jeho pozícii, súvisiacej s pozemkom zubára Franca ocitol akýkoľvek iný občan, už dávno by čelil oveľa vážnejším následkom … a iný občan by priam katastrofálne skončil, ak by mal podobné problémy, súvisiace s daňami. O tom nemôže pochybovať nikto, kto sa stretol so zákonnými postupmi daňových úradníkov.

Náš prezident … slovné spojenie, ktoré by malo prirodzene v každom občanovi vyvolávať pocit hrdosti. Možno sa raz dočkáme aj na Slovensku … pretože ak v iných krajinách sú na svojich prezidentov právom hrdí, na Slovensku dnes môžeme povedať jediné – máme podnikateľa, vykonávajúceho funkciu prezidenta … a nemôžeme byť hrdí …