O Slovensku

Ak niečo naozaj chýba Slovensku, tak je to triezvy pohľad na ľudí a udalosti, rešpekt ku základom práva a právneho štátu, a schopnosť oddeliť podstatné od nepodstatného. A hlavne jedno – schopnosť akceptovať realitu bez ohľadu na to, či je príjemná alebo nepríjemná.

Plne chápem sklamanie mnohých ľudí nad sobotňajším rozhodnutím sudcu v Banskej Bystrici v otázke uvalenia väzby na P.Ruska a M.Kočnera. Chápem ho hlavne preto, že mnohí postavili svoje očakávania na informáciách, ktoré sa objavili v rôznych médiách, pričom boli skalopevne presvedčení, že súd nemôže urobiť iné, len vyhovieť návrhu prokuratúry. Veci, a najmä v justičnom systéme, nie sú nikdy také jednoduché, ako by sa mohli zdať. A treba otvorene povedať, že sú tým zložitejšie, čím vyššie postavených alebo majetných ľudí sa týkajú.

Jedno treba akceptovať – kvalita obhajoby v trestnom práve je závislá na finančných možnostiach obvinených. Mnohým sa to nepáči, pretože všetci by mali stáť na rovnakej čiare pred zákonom, ale to je len ilúzia – je rozdiel, ak má niekto k dispozícii dvoch-troch právnikov, ktorí spolupracujú ako kolektív, alebo má k dispozícii právnika, ktorý mu bol pridelený súdom zo zákona. Na Slovensku ešte nemáme stav, kde by si chceli advokáti budovať povesť – napríklad na tom, že sú v prípadoch úspešní bez ohľadu na status klienta a vždy dosiahnu najlepší možný výsledok. Zatiaľ sa u nás viac stavia na osobnom (finančnom) prospechu, než na profesionálnej povesti.

Predtým, než začnete kritizovať sudcu za nejaké rozhodnutie, skúste sa opýtať sami seba – chceli by ste stáť pred sudcom alebo senátom, ktorí by rozhodovali na základe neúplných informácií, alebo sympatií či nesympatií verejnosti ? Skúste si predstaviť, ako by asi vyzerali rozsudky, ovplyvnené týmto druhom okolností – koľko rozsudkov by bolo naozaj objektívnych a spravodlivých, a koľko nevinných by zbytočne zdieľalo múry väzníc …

Základnou úlohou advokáta je chrániť práva klienta. Advokát nie je platený za to, aby skúmal vinu-nevinu klienta, ale skôr za to, aby minimalizoval následky konania klienta. Či už vedomého alebo nevedomého. A pri svojom poslaní využíva advokát všetky dostupné a zákonné prostriedky, ktoré má k dispozícii. Jedným z legitímnych postupov, ako naplniť práva klienta, je napríklad hľadanie chýb v procesných postupoch a ich využívanie.

Chyba v procesnom postupe neraz zaváži viac, ako zástup svedkov. V nejednej situácii je oveľa jednoduchšie zastaviť konanie na základe procesnej chyby, ktorá neprijateľným spôsobom zasahuje do práv klienta, než sa snažiť dokázať jeho nevinu. A neraz aj vtedy, ak je naozaj – nevinný. Preukazovanie neviny má mnoho úskalí, a neraz môže tvrdý boj za očistenie klienta spod obvinení spôsobiť viac škôd, než osohu. Procesná chyba na rozdiel od svedkov neklame, nemení výpovede, nie je zaujatá … od začiatku do konca je vždy rovnaká.

Aj preto si musí každý sudca, ktorý rozhoduje v závažných prípadoch, ako je napríklad kauza Kočner-Rusko, dôsledne sledovať vývoj prípadu, a každé svoje rozhodnutie skúmať zo všetkých strán a predpokladať všetky jeho možné následky v budúcnosti.

Zamietnutie návrhu na väzbu nemusí byť nevyhnutne spojené s absenciou dôvodov na schválenie návrhu prokurátora. Neraz môže sudca s argumentáciou prokuratúry aj súhlasiť, a napriek tomu jej návrhu nevyhovie. Prečo ? Môže mať na to viaceré dôvody – napríklad pokladá uvalenie väzby za príliš tvrdé obmedzenie vzhľadom na status dotknutej osoby. Môže byť presvedčený, že sledovaný účel sa dá dosiahnuť aj za pomoci iných prostriedkov. Alebo súhlasí s obsahom obvinenia, dokonca je presvedčený aj o vine dotknutej osoby, ale okolnosti konania nasvedčujú, že ani bez pochybností preukázaná vina nakoniec nepovedie k odsúdeniu páchateľa, pretože sa mohli naplniť zákonné prekážky, ktoré nedovoľujú vyniesť právoplatný rozsudok o vine. Jednou z tých okolností môže byť uplynutie premlčacej doby. Následky uvalenia väzby na páchateľa, u ktorého bola napríklad trestnosť jeho konania premlčaná, si vie sotva niekto predstaviť.

Nikto nespochybňuje, že v každej dobe vrátane dneška nájdeme ľudí, ktorí zmenia svoje poslanie na niečo iné, neveľmi zákonné a slušné. Ale ani to nie je dôvod na to, aby sme všetkých hádzali do jedného vreca a tvrdili – jeden bol lotor, všetci ste lotri. Ak to robíme, nie sme o nič lepší od skutočných lotrov, možno sme ešte aj horší. Nikto nespochybňuje ani to, že súčasná slovenská spoločnosť sa brodí bahnom … do ktorého ju zaviedli najmä politické strany a často bezcharakterné správanie ich predstaviteľov. Ale názor na veci by sme nemali tvoriť na základe toho, čo a kde nám podsunú, ale sami by sme mali premýšľať nad tým, čo vidíme a počujeme … a hľadať odpovede. Nemôžeme poprieť, že najmä 90.roky boli naozaj divoké a v nejednom prípade uspeli len tí, čo mali drzosť a široké lakte.

Kauza Kočner-Rusko-zmenky je dedičstvom doby, v ktorej sa odohrala aj nechutná komédia s názvom Zachráňte Markízu, ktorá bola z dnešného pohľadu o niečom úplne inom, než nejakom zasahovaní politickej moci do činnosti súkromnej televízie. Navyše je to spolitizovaná kauza, ako iné kauzy dnešnej doby, kde mnohým nejde o pravdu, slušnosť a objektívne rozhodnutie, ale len o vybavenie vzájomných účtov. Situácia na Slovensku je vyhrotená už od volieb 2016, ale napätie v spoločnosti rastie najmä od konca februára tohoto roka. A v tejto situácii má sudca objektívne rozhodovať ? Skoro nemožné …

Prokuratúra konštatovala, že v predmetnej kauze hrozí v prípade dokázania viny trest v rozsahu dvanásť až dvadsať rokov odňatia slobody. Ako by ste sa cítili, ak by včera sudca vyhovel žiadosti prokuratúry a uvalil väzbu na Kočnera a Ruska, a neskôr by museli byť obaja obvinení aj napriek preukázanej vine oslobodení, pretože rozhodnutie o väzbe by sa ukázalo ako nezákonné ?

Spravodlivosť a túžba po pomste nemajú spoločnú cestu, ani ju nesmú mať. Nech si myslíme čokoľvek, nech akokoľvek trpíme konaním iných, mali by sme sa chovať za všetkých okolností ako ľudia a ukázať – nie sme ako oni. Ak niekto pretvára zákon na svoj obraz, mali by sme protestovať. Ak si však budeme vykladať zákon podľa toho, ako sa nám hodí a útočiť na každého, kto nevyhovie našim predstavám – nie sme lepší ako oni, ale oveľa horší.

Aké chceme Slovensko ? Každý máme iné predstavy … ale slušný a právny štát sa nedá budovať spochybňovaním činnosti súdov, polície či prokuratúry. Podobné konanie vedie spoľahlivo – k anarchii …