O Slovensku

Mohol by som začať a skončiť jedinou vetou – dajte pokoj Cinkotovi, absolvoval trest, udelený súdom a život ide ďalej. Lenže správanie niektorých ľudí a médií si vyžaduje viac, než jednu vetu.

V prvom rade, o vine alebo nevine rozhodujú súdy. Môžeme nad ich rozhodnutiami polemizovať, môžeme s nimi nesúhlasiť, dokonca byť pobúrení. Ale mali by sme ich rešpektovať.

Pripadá mi smiešne, ak je niekto pobúrený nad tým, že Cinkota pokračuje vo svojej kariére, objavil sa na televíznych obrazovkách a určite ešte objaví. A nielen tam … určite aj na divadelných doskách. Prećo by nemal ? Však je to jeho povolanie, nie ? K čomu je dobré pokrytectvo, pohľad cez prsty ?

Áno, pokrytectvo. Pretože Cinkota urobil chybu, dostal trest a vykonal ho. Fajka zhasla … na Slovensku však máme množstvo, dokonca aj vysokopostavených ľudí, ktorí spôsobili štátu či obćanom množstvo škôd a napriek tomu pravidelne verejne vystupujú, moralizujú a médiá im dávajú všemožný priestor na ich falošné vystúpenia … a nielen médiá.

Ale často im vyjadrujú podporu aj ľudia, ktorí nad Cinkotom ohŕňajú nos. Kde je tá ich morálka, zmysel pre spravodlivosť ?

Pred časom istý futbalista zlomil súperovi počas zápasu členok. Dostal trest, absolvoval ho a médiá sú opäť plné jeho fantastických výkonov. Nikto sa nepozastavuje nad tým, že pre jeho zákrok definitívne skončila kariéra niekoho iného. Nikto sa nepozastavuje ani nad tým, že jediným trestom bol ten, ktorý dostal od športových orgánov. Život ide ďalej …

Na ćo sa teda hráme ? Niekde stačí symbolický trest a nič sa nedeje, a inde by sme najradšej trestali stále ? A dokedy ? Koľko je vlastne dosť ?

Občas vidím niekoľko pohoršených moralistov, ako pravidelne kráčajú do svätostánku na pravidelnú bohoslužbu. Zbožne načúvajú slovám o láske, porozumení, úcte či – odpustení.

Ale to posledné vzťahujú len na seba. Im musí byť odpustené vždy a za každých okolností. Veľmi zvláštna forma kresťanskej lásky, vŕta mi v hlave … vlastne, skôr by som to pomenoval inak – kresťanskej sebalásky.

Cinkota … vlastne, malo by to platiť pre všetkých, ktorí urobili chybu a vykonali trest – nech sa v živote darí a už nikdy ich nepostihne to, za čo predtým pykali. Človek je tvor omylný a mýli sa v živote pravidelne … akurát máme v spoločnosti ľudí, ktorých postavenie je zásadnou prekážkou, aby za svoje omyly …

Pykali … a to by nás malo trápiť oveľa viac …