O Slovensku

Nie, teraz sa nejedná o známu komédiu, ale skôr “komédiu” v podaní niektorých politikov, ktorí si myslia, že vládnutie je automaticky spojené s neobmedzenými právami. Napríklad právom na určovanie spravodajského obsahu RTVS.

Iste, ak sa plošne pozrieme na súčasne spravodajstvo, treba na druhej strane priznať aj to, že vládny SMER-SD dlhodobo účinkuje vo fraške – všetci proti jednému. Hoci, vôbec to nie je udivujúce, keďže na Slovensku existuje len trápna forma dozoru nad činnosťou médií, najmä však televíznych spoločností. Množstvo prešľapov, ktoré majú za sebou najmä súkromné televízie, by v inej krajine vôbec netolerovali. Či už je to v súvislosti s nevyváženým a neobjektívnym spravodajstvom, alebo doslova záplavou násilia, ktorá sa na divákov vylieva prakticky nepretržite.

Napriek tomu je akýkoľvek pokus o reguláciu prístupu k médiu, ktoré je financované daňovými poplatníkmi bez ohľadu na záujem o jeho produkciu, hanebnosťou, voči ktorej by nemala existovať žiadna tolerancia. Ak už má niekto pocit, že dochádza k nežiadúcej deformácii mediálneho trhu, mal by to v pozícii politika a zákonodarcu riešiť snahou o zmenu zákona. Napríklad zrušením “šaškárne” vo forme údajnej rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, a vytvorením kontrolného orgánu s odborným zázemím, ktorý bude mať nielen právo na udelenie sankcií, ale aj ochotu na plnenie svojich povinností.

Avšak snahy o nejakú formu cenzúry vo forme vnútorných príkazov a nariadení sú nezmyslom. Tým skôr, že dnes máme na Slovensku aj skupinu voličov, ktorých názor nezaujíma vôbec nikoho – či už preto, že nevolili alebo preto, že podľa niekoho nemali voliť tak, ako volili.

Či si to pripúšťame alebo nie, svoje práva majú aj voliči M.Kotlebu. Rovnako platia dane, ako všetci ostatní. A mnohí z nich sa rozhodli voliť prostredníctvom Kotlebu proti tzv.systémovým stranám, ktoré už dlhé roky zaujíma občan len vtedy, keď sa môžu nadžgať do popuku za jeho peniaze. O nejakom záujme o jeho potreby sa nedá hovoriť. Politická činnosť Kotlebu nie je príčina, ale následok – nezáujmu o voličov. Zo strany tých, ktorí sú údajne slušní, poctiví a zodpovední.

Podobne je to aj s nevoličmi. Raz môžeme zistiť, čo bolo naozaj nezodpovedné. Môžeme pochopiť, že oveľa zodpovednejšie je nevoliť, než voliť zlo – akéhokoľvek rozsahu. Kde berieme istotu, že dnešná menšina “nezodpovedných” nebude raz väčšinou ? Kde berieme istotu, že sa raz neocitneme v ich pozícii a nebudeme sa potom zlostiť, pretože nás ostatní ignorujú.

Kto čím bojuje, tým raz môže … aj padnúť. A v otázke čudných rozhodnutí v RTVS sa dá povedať len jedno – aký pán, taký krám.