O Slovensku

Po kritike výkonov hokejistov do 20 rokov na MS v Kanade, ktorí prehrali prvé tri zápasy v základnej skupine (postupne s USA, Švédskom a Fínskom) vyzýval v denníku Šport bývalý hokejista B.Valábik, aby si mladí hokejisti nevšímali neprajníkov …

Ako však ukázal práve skončený zápas s Ruskom, kde naša omladina neinkasovala desiatku len pre zvoľnenie tempa hry zo strany súpera, neprajníci (ako ich nazval Valábik) boli zrejme skôr realistami a možno väčšími odborníkmi na situáciu slovenského hokeja, než by sa mohlo zdať. Podstata konečného výsledku 8:3 v prospech ruského súpera, ktorý bol podľa väčšiny zúčastnených prijateľnou voľbou, spočívala presne v tom, čo mnohí kritizovali.

A nič na tom nezmenila ani zdanlivo úžasná výhra proti Kazachstanu v poslednom zápase skupiny, kde znel konečný rezultát 11:2 v prospech Slovenska. Vlak svetovej elity nám uteká, čo ilustruje aj štvrťfinálový úspech Švajčiarska, ktoré poslalo domov Švédsko. Úspech Fínska proti Kanade sa napriek titulkom v našich médiách nedá pokladať za nejaký výnimočný zázrak, aj keď prekvapením rozhodne bol. Ale vráťme sa späť k Slovensku a zápasu proti Rusku, ktorý len potvrdil, čo o našom hokeji vieme roky a nič s tým nerobíme.

Sme pomalí, máme nedostatok kondície, chýba nám kreativita … a chceme hrať to, s čím sa už dnes nedá dôjsť k úspechu … ak teda nerátame ako povinnú súčasť úspechu – neobmedzenú dávku šťastia.

Hokej sa hrá na góly, nie na počet zblokovaných striel, či úspešných zákrokov brankára. Tým samozrejme netvrdím, že spomenuté ukazovatele nie sú dôležité, ale sú bezvýznamné, ak hráči nestačia korčuľovať so súperom, nevedia premieňať šance, či si ich nevedia vytvoriť. Kto videl zápasy našej omladiny proti favoritom turnaja, musel jasne vidieť aj naše nedostatky. A nič na tom nemení ani prvý, relatívne vyrovnaný zápas na turnaji, proti USA, V každom zápase bolo vidieť, že až na ojedinelé momenty nemali hráči súpera väčšie problémy s našimi hráčmi, zastavením ich útokov, či včasným návratom do vlastnej obrannej tretiny.

A pozor, toto nie je kritika našich hráčov, ale niečoho úplne iného. Je zbytočné kritizovať hráča za výkon, ak vieme, že hral na hranici svojich možností. Vzniká však otázka, či nás reprezentuje naozaj to najlepšie, čo máme k dispozícii, alebo nás skôr reprezentujú tí, čo si mohli dovoliť športovať. A pri pohľade na výsledky porovnateľných krajín bude pravdou asi to druhé. Nešportujú talenty, ale deti finančne zabezpečených rodičov. A potom výsledky na (pre Slovensko) práve skončenom turnaji dokonale ilustrujú, prečo sme skončili.

Treba si sňať ružové okuliare, a otvorene pomenovať príčiny …. prestať si namýšľať, akým úžasným úspechom je myšlienka a viera slimáka, že predbehne porsche, a začať hľadať spôsoby, ako vrátiť slovenský hokej na pozície, kde nepôsobil ako veriaci slimák, ale – naleštené porsche. Hľadať skutočné talenty, financovať ich prípravu a úspechy … časom prídu.