O Slovensku

Pre riešenie problematiky cestovného ruchu sľuboval A.Danko mnoho už pred voľbami 2016. Nesplnil v podstate skoro nič a dnes opäť len sľubuje, čo však po voľbách 2020 skoro s istotou – nesplní. Nehovoriac o tom, že v zúfalej snahe o zachovanie parlamentnej účasti vyťahuje predseda národniarov aj karty hrubého nacionalizmu, ktorý nemá nič spoločného s vlastenectvom.

Klasickou ukážkou zúfalstva národniarov môže byť omieľaná karta hokejových dresov, ktorá je povestnou búrkou v pohári vody a jej jediným cieľom je odpútanie pozornosti od rôznych prešľapov zástupcov „najväčších“ Slovákov. Je v tejto súvislosti zaujímavé pripomenúť, že sa národniari nedokázali ani len zamak vzoprieť voči vulgárnej dehonestácii slovenského jazyka v podobe názvu jednej súťaže – The Voice Česko-Slovensko. Práve tam sa žiadal tvrdý zásah a nemilosrdný trest, pretože v slovenskom jazyku máme slovo „hlas“.

(Iste, hokejové dresy sa nepáčia ani mne, ale tento pocit mám až na malé výnimky dlhé roky)

No vráťme sa späť k A.Dankovi. V čase kauzy rigoróznej práce padali z jeho úst tvrdé slová na adresu kritikov, sprevádzané dovetkami, že vec sa bude riešiť aj na právnej úrovni. Kauza utíchla a rovnako utíchli aj „snahy“ šéfa národniarov o právne očistenie svojho mena. Nečudo, po stanovisku komisie banskobystrickej univerzity by išiel do podobného sporu len politický samovrah.

Sľuby okolo cestovného ruchu, dané A.Dankom nemusí brať nikto vážne. A nič na tom nemenia ani rekreačné poukazy, ktoré boli skôr takým rožkom na opitie nepriateľa, než systémovým krokom.

Nereálny je aj sľub vzniku ministerstva, ktoré by sa venovalo cestovnému ruchu, pretože v tomto období to nedokáže Danko presadiť, a čo bude v budúcom, po parlamentných voľbách v roku 2020, to nikto nevie. A tak sa skôr jedná o čisto populistické klamstvo, ktoré je bežným nástrojom politikov bez výnimky.

Problémy cestovného ruchu sú dlhodobého rázu, a dodnes sa ich nikto nesnažil riešiť, a sotva niekedy bude. Kto sa pohybuje aspoň okrajovo v tejto oblasti, tak ich pozná. Môžeme začať nekvalitou a predraženými službami … môžeme skončiť „podnikateľmi“ v cestovnom ruchu, ktorí si touto cestou skôr vytvárajú náklady do daňového priznania, než by sa chceli reálne tejto oblasti venovať. Alebo môžeme pripomenúť katastrofálny stav slovenského kúpeľníctva, ktorý kedysi začal devastáciou kúpeľov v Korytnici a naposledy pokračoval známymi problémami v kúpeľoch Brusno. Čo urobil Danko alebo národniari, aby k podobnému vývoju nedošlo ? Pohľadom na dianie od roku 2016 – nič. Namiesto plnenia sľubov sa vybíjal v súbojoch s kráľom politického vulgarizmu I.Matovičom a vymýšľaním rôznych, pre spoločnosť nepodstatných pravidiel.

Národniari pod vedením A.Danka nepatria do parlamentu …

Je alarmujúce, že na Slovensku nemáme skutočnú národnú stranu, pretože SNS touto stranou určite nie je. Ak by naozaj záležalo Dankovi na hrdosti, slušnosti a odbornosti, v prvom rade by bol sám vyvodil voči sebe zodpovednosť a po kauze rigoróznej práce opustil funkciu predsedu NR SR. Ak nevie, prečo by tak mal urobiť – vo svete odstúpili politické špičky aj za oveľa menšie kauzy.

A to už nespomíname jeho funkciu „torpéda“ v zahraničnej politike, kde často koná proti oficiálnym postupom slovenskej zahraničnej politiky. Nie, jeho postoj voči Rusku, teda vyrovnané vzťahy aj s týmto štátom, neovplyvnené ekonomickými a veľmocenskými záujmami EÚ a USA, je správny. Ale niekedy je menej – viac. A podkopávanie stoličky pod rezortom diplomacie len pre vlastné antipatie a budúci prospech, založený na dlhodobom znechutení časti voličov z politiky SMER-u … to je predsa len nezodpovedné, a príliš priehľadné.

Je nepochybné, že potrebujeme v parlamente aj politický subjekt, zastupujúci národné záujmy Slovenska. Nie však subjekt typu SNS, vedenej A.Dankom. Vlastenectvo by malo byť pocitom srdca, nie predmetom dosiahnutia vlastného cieľa. Nedá sa však pochybovať, že v prípade súčasnej SNS a A.Danka platí to druhé – teda predmet na dosiahnutie vlastného cieľa.