O Slovensku

Akoby sme sa vrátili v čase.Útok Ruska na Ukrajinu vrátil moje myšlienky do rokov 2001 – 2005,keď došlo najprv k pádu WTC a následne k útoku USA na Irak pod zámienkou hľadania zbraní hromadného ničenia.Márne vtedy zaznievali hlasy,že sa jedná o neprijateľné konanie.Márne vtedy zaznievalo volanie po potrestaní agresora a tých,ktorí stáli za útokom na Irak.

Neuplynulo ani štvrťstoročie a minulosť sa opakuje.Útok Ruska na Ukrajinu akoby z oka vypadol americko-britskej agresii voči Iraku.A nič na tom nemenia ani rozdiely v zámienke na vojenskú reakciu Ruska.

Je ohrozený mier v Európe ? Žiaľ,nepochybne áno.Je ohrozený následkami pokryteckej medzinárodnej politiky,kde sa desaťročia hodnotili veci a udalosti dvoma rôznymi metrami.V politike sa klame bežne a klamstvo sa pokladá za úplne bežný nástroj v politickom boji.Tak,ako sa pokladá za bežný nástroj politického boja manipulovanie verejnej mienky prostredníctvom médií,ktoré servilne poslúžia akémukoľvek záujmu.

Útok na Ukrajinu zo strany Ruska je rovnakou hanebnosťou,ako niekdajší americko-britský útok na Irak.

Ak niekto konštatoval,že už nič nebude ako predtým,dúfajme v pravdivosť jeho slov.Dúfajme,že konečne niekto nájde omrvinku rozumu a pochopí,akou chybou je neobmedzená tolerancia k dvojtvárnej politike.Niekto,kto nielen pochopí,že pravidlá majú byť rovnaké a pre všetkých,ale aj bude trvať na ich bezpodmienečnom dodržiavaní.

Sankcie voči Rusku nie sú riešením.Je to prázdne politické gesto,ktoré budú vyvolení aj tak obchádzať (spomeňme si na Irak) a ich pozitívny prínos je prakticky neviditeľný. Spomeňme si na minulosť,kde malé a bezvýznamné štáty dodržiavali všetko,na čom sa dohodlo … a veľké a vplyvné štáty síce volali po dodržiavaní dohôd,ale sami ich obchádzali prostredníctvom tretích krajín.

Na sankcie vždy najviac doplatia tí najslabší a najchudobnejší. Problémom však je,že účinných nástrojov na riešenie aktuálnej situácie veľa nenájdeme.Presnejšie – skoro žiadne.Vojenská pomoc Ukrajine by znamenala začiatok kontinentálneho konfliktu,ktorého následky si radšej netreba predstavovať.Naopak – verbálne vyhlásenia politikov,ktorí predtým dlhé roky ignorovali varovné signály z Kremľa v súvislosti s ich reálnymi politickými krokmi,budú len prázdnym gestom.Prázdnym gestom po záplave varovaní,že Rusko je a bude veľmocou,s ktorou sa nevypláca zahrávať.

Európa i svet potrebujú nový bezpečnostný systém.Nemôžu byť delené na tvoje a moje,ale musia byť spojené slovom naše.A to slovo musí v sebe obsahovať aj záujem Ruska.

Kto cíti dnes zlosť,mal ju cítiť aj včera … alebo aj v rokoch 2003 – 2005.Mal ju cítiť vždy,keď došlo k ohýbaniu medzinárodného práva podľa záujmov veľmocí.Mal ju cítiť aj vtedy,keď na Slovensku mávali politické špičky rukou a upierali národu právo na vyjadrenie a rozhodnutie o závažných spoločenských otázkach.Mal ju cítiť vtedy,keď volené špičky dehonestovali názor kritikov.

Neukazujme prstem na Kremeľ a nevykrikujme – to oni.Pozrime sa do zrkadla a priznajme – to my všetci.Bez rozdielu.Desaťročia zatvárame oči pred deformáciou všetkých hodnôt,tých naozaj skutočných hodnôt,v mene moci a prospechu.Desaťročia si zbabelo zakrývame oči pred pravdou a hovoríme si – tak to má byť.Nie,nemá.

Spolupráca má byť o rovnocenným postavení partnerov.Vždy a všade.

Zobudili sme sa do absurdného konfliktu.Vojenského konfliktu,kde nestoja proti sebe národy,ale politické záujmy.Opäť sme sa zobudili do rána,kde sú obete len štatistikou a politické záujmy cieľom.

Ak chceme zmenu,musíme nájsť a urobiť zmenu vo všetkom.Musíme hľadať pravdu a bojovať o jej presadenie za každých okolností.Musíme konečne opustiť zvrátenú teóriu menšieho zla,pretože aj ruská agresia voči Ukrajine je jej priamym následkom.

Zločiny súčasnosti sú následkom zločinov minulosti.Čo je dnes pokladané za zločin a ruská agresia voči Ukrajine je nepochybne zločinná,to musíme označiť za zločin aj vo vzťahu k udalostiam z minulosti.A to aj vtedy,keď sa zločinov dopustili naši spojenci.