O Slovensku

Vydieranie funguje obvykle v prípade, že obeť musí niečo skrývať, alebo má – strach. Ekonomické embargo je tiež určitou formou vydierania, ale v prípade súčasného postupu voči Rusku sa čoraz viac obracia proti tým, ktorí ho pripravili a vyhlásili.

Bližšia košeľa ako kabát …

Čo z embarga, keď niekde v dokoch stoja rozostavané lode za stovky miliónov ??? Čo tam po nejakom zbrojnom embargu, keď odovzdanie zakázky nie je len vecou peňazí, ale aj podpory voličov v ďalších voľbách ??? A voličom by sa veľmi nepáčilo, keby ich rodinní príslušníci dostali “ padáka “ pre nejakého zločinca v Bielom dome … nie, ani oni neveria táraninám o Putinovi a jeho účasti na ukrajinskom konflikte, keďže videli, akým spôsobom si predstavuje demokraciu Washington – buď prijmete naše požiadavky, alebo ich budete nútení prijať….

V roku 1966 vystúpilo zo štruktúr NATO Francúzsko. Generálovi de Gaullovi sa nepáčilo smerovanie aliancie, ale najmä americký vplyv. Ešte viac mu vadili cudzie vojská na francúzskom území, ktoré práve v roku 1966 vyzval na odchod z krajiny, ak nepodliehajú francúzskemu veleniu.

O niekdajšom francúzskom prezidentovi často hovorili, že bol nielen trvrdohlavý, ale aj prehnane podozrievavý. V prípade Washingtonu však čas ukázal, že sa vôbec nemýlil. Problémom starého kontinentu nie je Rusko, ako tvrdí Biely dom. Naopak, obrovským problémom je nenásytnosť a túžba po moci, spojené s hospodárskou krízou, ktorá najviac postihla práve USA. Jej korene sú v obrovskej zadĺženosti krajiny, rastúcich výdavkoch na zbrojenie, množstve konfliktov, ktoré táto krajina vedie – pričom skoro všetky vyvolala.

A to už nespomíname zvrátený volebný systém. Na jednej strane síce americká ústava zaručuje široké práva, no na strane druhej toleruje množstvo nástrojov, ktoré ich nenápadne okliešťujú. Klasickou ukážkou sú voľby prezidenta, kde si síce volič môže vybrať svojho kandidáta, ale napriek tomu sa môže stať, že kandidát s najväčším počtom hlasov – nevyhrá. Existuje totiž poistka v podobe Zboru voliteľov. Svojho času na to doplatil Al Gore. Voliteľ totiž nemusí udeliť svoj hlas v súlade s názorom voličov, ktorých zastupuje.

Istý chlapík tak dobre hádzal bumerangom, že nikdy sa nedožil toho, aby sa – nevrátil …

A v politike to platí dvojnásobne. Svet sa mlčky prizeral manipulácii s hlasmi počas súboja Gore – Bush, a dokonca médiá vypúšťali oslavné chorály o dokonalosti americkej demokracie. Lenže … vrátilo sa to v podobe nepokoja, ktorý vo svete vládne od začiatku pontifikátu G. Busha. Znie to priam komicky, keď rôzne organizácie vysielajú pozorovateľov, aby zaručili objektívnosť volieb v nejakej “ neserióznej “ krajine či režime … a na druhej strane mlčia pri verejnej manipulácii hlasov v “ bašte “ demokracie.

.Zbrojársky priemysel hýbe svetom. Preto nemohol zvíťaziť v prezidentských voľbách A. Gore, preto nemôže Francúzsko nedodať vojnové lode Rusku. Za všetkým stoja záujmy určitých skupín ľudí, rozhodne sa však nejedná o voličov. Naopak – títo ľudia nemusia voliť, a obvykle je úplne jedno, kto vo voľbách zvíťazí – oni profitujú stále. Napokon – aj na Slovensku to dobre poznáme. Dve finančné skupiny si podávajú veslo podľa toho, či je modré alebo červené, ale vždy zarábajú – všetci.

Za čias Varšavskej zmluvy sme nevedeli pochopiť obete pri vojenských cvičeniach … dnes sa snažíme pochopiť obete pri absurdných vojnových výpravách, dokonca ich mnohí aj obhajujú. Pritom vždy a všade je jedno spoločné – sme zatiahnutí do konfliktov s krajinami, ktoré nás neohrozovali, nikoho nenapadli (jasné, s výnimkou bábkového Kuvajtu), takže ??? Prečo sa prizeráme tomuto svinstvu a mlčíme ???

Asi čakáme na návrat – zakrivenej bakule …