O Slovensku

Asi budú pobehovať jednotky rýchlej reakcie NATO. Možno im ešte pribalia do výbavy kung-fu a pár prezervatívov, pre istotu. V dobe bezpilotných lietadiel a špičkovej elektroniky je päťtisícová bojová jednotka zbytočným plytvaním financiami, pretože je nepoužiteľná v riadnom boji …

Hoci, môžeme sa aj opýtať, či vôbec pôjde o bojovú jednotku, a či sa skôr nejedná o skryté vytvorenie elitnej poriadkovej sily na represívne zásahy voči tým, čo prejavia verejný nesúhlas s politikou NATO, Bieleho domu a Bruselu.

Na tieto účely by podobná jednotka bola ideálna. Tým skôr, že nesúhlas s politikou Západu (v prípade NATO a EU) sa prejavuje v v rôznych formách denne, len o tom mlčia slovenské médiá, aby nenarušili idealizovaný obraz myslenia pohrobkov Lenina. Netreba zabúdať, že aj Lenina a jeho “ pokrokové “ myšlienky doviezol do cárskeho Ruska nemecký kapitál v zaplombovanom železničnom vagone, označenom ako diplomatická zásielka. Rusko a nepriateľ  ? Iste,  politickú elitu, vytvorenú z rôznej spodiny, akou je napríklad aj B. Obama, je Rusko nebezpečným nepriateľom. Bráni v presadzovaní imperiálnej politiky Bieleho domu tým, že ju chce aj samo realzovať. A v dobe, ktorá je poznačená hlavne hospodárskou krízou, a štáty sa čoraz viac zadlžujú, je konkurencia nevítaná. Západ si svoje zdroje pomaly a isto vyčerpal, a tie, ku ktorým mal relatívne blízko, zase obklopil občianskymi vojnami a zneprístupnil nenávisťou, ktorú voči svojej špinavej imperiálnej politike vyvolal. Kto neverí, nech si spomenie na imperiálne praktiky Britov v Indii, či Belgičanov v Kongu. Alebo Francúzov v Alžírsku …

Jednotka rýchleho zásahu NATO je cieleným plytvaním financiami, kde vôbec nejde o – bezpečnosť krajín, ale skôr o bezpečnosť – elít. Tomu zodpovedá aj jej veľkosť.

Iste, niekto by chcel poukázať na schopnosti jednotiek NATO. Tak sa na to pozrime – tvoria ich hlavne Američania, Briti, Francúzi a snažia sa do nich dostať Nemci, hoci dohody po II. svetovej vojne niečo podobné v prípade Nemecka zakazovali. Ostatné krajiny skôr paberkujú – každá síce niečím prispeje, ale podstata je vo vojakoch z vyššie spomenutých krajín. A pozrime sa na ich úspechy – zo Somálska utekali pred palicami a kameňmi, hoci sa našli aj dobre vyzbrojené somálske jednotky. V Iraku dopadli úplne rovnako a potichu “ odchádzali “ v rámci Obamovej „mierovej “ stratégie. V Afganistane dopadli úplne rovnako (kde sú časy, v ktorých sa smiali z neúspechu Sovietov), na Líbyu a Sýriu už nenašli odvahu. Táto zúfalá zbierka skrachovancov má byť garantom bezpečnosti ? Nedajte sa vysmiať. Ani Rusko nedopadlo v konfliktoch po roku 1990 nejako skvele, lenže riešilo výhradne problémy, súvisiace so svojím územím. Groznyj už dnes nevyzerá ako rumovisko, a hoci tam vládne spriaznenec Kremľa, nedá sa poprieť, že v krajine sa situácia upokojila. Samozrejme, sú aj výnimky, lenže súčasný stav môžu Rusom krajiny protiirackej koalície len ticho závidieť. Gruzínsko si problémy s Ruskom zavinilo samo, bláznivým útokom na rivala, ktorého nemalo šancu ohroziť. Inou vecou je, že naletelo na ruskú provokáciu. Avšak, nikto nepoprie, že verejná mienka v Rusku je prevažne na strane Kremľa, a tzv. problémy so slobodou prejavu, tlače a podobne neberú Rusi príliš vážne. Alebo chcete povedať, že v civilizovanej Europe by považovali verejne súložiace dievčiny za bojovníčky slobody a demokracie ? Možno, ale ubytovali by ich – na psychiatrii.

Ako je to naozaj s bezpečnosťou v europskom merítku ?

Bezpečnosť kontinentu si vyžaduje len jedno – odchod provokatérov a vojnových štváčov z funkcií, kde majú moc. Snaha o živenie ruského bubáka vyplýva z problémov zbrojárskej lobby, ktorá potrebuje zarábať – teda predávať. Ak nie sú konflikty, nezarába. Vyplýva aj z následkov hospodárenia vyspelých krajín, ktoré dlhodobo riešili problémy ekonomík tlačením peňazí a fiktívnymi pôžičkami. Vyplýva z nedostatku nerastných zdrojov, ktoré sa vyčerpávajú v dôsledku nezodpovedného postoja mocných. Tí síce hovoria o šetrení, ale napriek tomu robia všetko možné, aby sa nešetrilo. Ak by to bolo inak, netrestali by snahu ľudí o šetrenie zdrojov napríklad používaním alternatívnych zdrojov – premrštenými cenami a obmedzeniami.

Jednotky rýchleho zásahu sú z vojenského hľadiska – sprostosť.

Ak sú namierené proti Rusku, k ruskému územiu by sa ani nepriblížili. Kto o tom pochybuje, nech si pozrie čriepky z toho, čo Rusko odhalilo o svojom potenciáli. Netreba zabúdať, že Rusi obvykle odhalia to, čo už – prekonali. Ak jednotky NATO neuspeli v oveľa väčšom počte proti Iraku či Afganistanu, skúste si predstaviť, akú nakladačku by dostali v prípade agresie voči Rusku. Päťtisícový bojový útvar je rovnakou absurdnosťou, ako ísť v dnešnej dobe do vojny s prakom, kyjakom a bumerangom …

Pritom sa mier vo svete dá udržať veľmi ľahko – stačí vyhnať bastardov z politiky, a nariadiť, nech sa každý stará – sám o seba.