O Slovensku

Obchod s Ukrajinou má množstvo zvláštností. Avšak, najviac si treba dávať pozor na platenie …

Ukrajinec plní dohodu len dovtedy, pokiaľ je pre neho výhodná … alebo chce čerpať výhody v nej zakotvené.

 

Partner pre Ukrajinca neznamená absolútne nič. Za roky som nestretol ukrajinskú spoločnosť, ktorá by nespôsobila nejaký problém. Vždy je to rovnaké – natiahnutá ruka, úsmevy a sľuby. Mimochodom, ani v Rusku to nebýva často oveľa lepšie. Akýsi východný folklór, dalo by sa povedať. Pokiaľ však niekto tvrdí, že Kyjev je spoľahlivejší partner ako Moskva, jednoducho – klame.

Ak nechcem, aby mi Ukrajinec dlhoval, musím sa riadiť jednoduchou zásadou – všetko z ruky do ruky. Žiadne splatnosti, žiadne ústupky. Poznám firmu, ktorá roky obchodovala s partnerom na Ukrajine bez problémov, lebo si dávala za tovar platiť vopred. Pohoda skončila vo chvíli, keď sa firma nechala uchlácholiť, a dala tovar … ľudovo povedané, na sekeru. Peniaze dodnes nevidela, naopak jej ďalšie odtekajú – na právnikov. A od partnera počúva niečo podobné, ako trvale prednáša ukrajinská vláda – pošlite nám nový tovar, a potom zaplatíme staré dlhy.

Možno zaplatia … z predaja nového tovaru, lebo peniaze za starú dodávku už dávno minuli. Ale pravdepodobnejšie je, že zase nezaplatia.

Vo svete obchodu sú bežné zmluvy, kde si dodávateľ vyhradí právo na obmedzenie spôsobu nakladania klienta s tovarom, ktorý dodávateľ dodal. Sám som podpísal podobné zmluvy a beriem to ako súčasť obchodu. Hoci som z hľadiska medzinárodného obchodu absolútne bezvýznamný. Princíp týchto zmlúv je jednoduchý – majú ochrániť záujmy dodávateľa, jeho povesť na trhu. Tým, že nedovolí redistribúciu svojich služieb (či tovaru), si často zaisťuje udržanie ich kvality na požadovanej úrovni, platobnej disciplíny či spokojnosti klientov.

Porušenie zmluvy je podraz a nikto sa nemôže sťažovať, ak sa stane terčom odvetného opatrenia.

Viem, že aj zmluvy o dodávkach ropy či zemného plynu majú podobné klauzuly a obmedzení redistribúcie. Nemôžeme sa diviť, ide o miliardový obchod. Ak to názorový bezdomovec, ako jeden košický alkoholik v službách istého plátku nechápe, to ešte neznamená, že sa jedná o neférové praktiky, ak sa pri porušení zmluvy začne dodávateľ brániť. A pochybujem, že predajná presstitútka má niekde v kešeni pár miliárd, aby zaplatila dodávateľovi škody, napáchané neserióznym klientom.

Za čias vládnutia klanu straky Julky veci fungovali jednoducho – najprv sa bralo, potom neplatilo a nakoniec – kradlo. Stačí si spomenúť na rok 2009. Nakoniec podpísala dohodu, ktorej následky dnes kritizuje celý svet a ukazuje prstom na Putina. To je vinník, bite ho.

Lenže, pravda je úplne iná. Vo svete, preplnenom kritikmi Ruska, neraz platí, že ak neplatíš – nemôžeš platiť – nechceš platiť … tak sa valia súdne žaloby, exekúcie, trestné oznámenia a podobne. Čiže ich postoj vo veci súčasného problému Ukrajina – Rusko je len pokrytectvom. Navyše, najviac Rusko kritizujú tí, čo roky berú peniaze za vysedávanie na čalúnenej stoličke, a už dávno nevedia, čo je poctivá práca. Napokon … nejeden z  nich sedel v base za komunizmu práve pre odpor voči práci, spomínate ?

Nerobím si ilúzie o Rusku, ale Ukrajinci budú klamať aj v prítomnosti zástupov svedkov … a tvrdiť, že to bolo inak.

Ak sa teda raz zobudíme do mrazivého rána, so stenami pokrytými ľadom, vieme, kde sa máme poďakovať. Tam, kde sa ukrajinská zlodejina nazýva bojom za slobodu a demokraciu, teda u p. Šebeja a spol.