O Slovensku

Ochranári mi niekedy pripomínajú skôr rôznych náboženských fanatikov, a priznám sa, že nejeden ich postoj nemá podľa môjho názoru nič spoločné s ochranou prírody. Ba neraz si myslím, že skôr chránia čiesi záujmy v pozadí, pretože ináč by sa nemohli vyžívať v tatranskej “ mesačnej “ krajine. Isté je, že zvieratá a prírodu mám rád, ale ochranárov – nemusím.

Súhlasím s názorom, že tak medvedˇ, ako aj vlk patria do našej prírody. No všetko by malo mať svoje medze, a pokiaľ sa začnú potulovať medvedie rodinky, alebo vlčie svorky v blízkosti ľudských obydlí, niečo nie je v poriadku. Voľne žijúca zver je obvykle plachá, a priznám sa, že počas môjho detstva som videl tak maximálne medvedie šľapaje … a stopy vlka som nevidel vôbec, nehovoriac o živých predstaviteľoch týchto druhov – tých som vtedy videl maximálne tak v ZOO.

Ak však počas zimného rána vyjdete z chaty, a objavíte v jej okolí stopy dospelého “ macka „, niečo asi nie je v poriadku. V zime by mal totiž odpočívať, a ak už aj  neodpočíva, rozhodne by sa nemal potulovať medzi ľudskými obydliami – ak to však robí, asi nemá dostatok potravy. Navyše, ak sa objaví v oblasti, kde ani poľovnícke kroniky už dlhé desaťročia či dokonca aj vyše sto rokov nespomínajú, že by niekto tohoto tvora stretol, je čas sa zamyslieť. Napríklad nad otázkou, čo ho priviedlo do oblasti, kde si nemôže nájsť dostatok potravy.

Podobne je to aj s vlkom. Jeho prítomnosť v blízkosti ľudí neveští nič dobré. Sused má pomerne slušný krdeľ oviec, a bežne sa mu stávalo, že ročne mu zmizli jedna – dve. Obvykle našiel len zbytky, alebo ani tie. Ale tento rok mu nepomohlo ani päť psov, a strata dosiahla jedenásť kusov. Podľa stôp mal väčšinu na svedomí medvedí sused, o ktorom síce vedel, ale nikdy ho nevidel. Našiel však aj vlčie stopy, čo ho dosť zaskočilo, lebo tento druh sa v minulosti o jeho salaš nezaujímal.

Kamarát v chatovej osade zase strávil skoro tri dni zavretý s deťmi na chate, pretože v jej okolí sa potulovali dva malé a rozkošné medvedíky … lenže, tam, kde sú potomkovia, obvykle sa potuluje aj matka, a s tou by sa nechcel stretnúť asi nikto. Nakoniec po neho prišiel sused-poľovník priamo pred chatu, a odviezol ho domov. Po týždni sa dozvedel, že v blízkosti chaty bola aj medvedica. Mohol si povedať, že mal šťastie, ale nabudúce ho mať nemusí.

Kde je teda hranica medzi prirodzeným výskytom šeliem a ich premnožením ?

Naozaj neviem, ale ak objavíte rozbité úle skoro štyri kilometre od najbližšieho lesného porastu, tak naozaj nie je niečo v poriadku. Potom už začnete naozaj pociťovať obavy.

Niekto navrhol, aby sme nadbytočnú populáciu šeliem ponúkli pre iné krajiny, kde už tieto druhy vyhynuli. Priznám sa, hlúpejší návrh som nepočul, ale zodpovedá znalostiam väčšiny “ ochranárov „, z ktorých mnohí nevideli šelmu ani z lietadla. Ináč by vedeli, že export spomínaných šeliem nič nerieši, lebo sú schopné sa vrátiť do svojho pôvodného kraja aj z veľmi veľkých vzdialeností. A obvykle to aj urobia, ako konštatoval raz jeden známy, ktorý sa v skúmaní života týchto šeliem doslova vyžíva … neviem, asi by som nedokázal vychutnávať tento druh adrenalínového športu. Ale sto ľudí – sto chutí.

Takže – čo teraz ? Budeme chrániť medvede a vlky a zmierime sa s tým, že raz sa môžu rozhodnúť poľovať pre nedostatok potravy aj na nás ? Budeme žiť spokojne pri myšlienke, že sa chováme k prírode zodpovedne, a chránime šelmy aj vtedy, ak už môžu ich stavy ohroziť nás a naše deti? V čom záujme ? Pre pár fanatikov, alebo naplnenie záujmov rôznych developerských spoločností, ktorým by vyľudnenie niektorých oblastí celkom vyhovovalo, však potom by si riešenie problému so šelmami zaplatili ?

Nikto nemôže poprieť, že v súčasnosti sa aj prechádzky lesom stávajú istou formou adrenalínového športu. Poznám nejedného rodiča, ktorí odmieta pustiť deti do lesa, či počas prázdnin do rôznych detských táborov. Majú strach … ktorý sa dá pochopiť.

Nemusí sa nám to páčiť, ale práve medvede a vlky nemajú prirodzeného nepriateľa, ktorý by dokázal regulovať ich stavy. S jedinou výnimkou – človek. Ale ten podľa ochranárov nemá zasahovať do diania v prírode. Má sa prispôsobiť a žiť s nimi v súlade. A ak ich náhodou stretne v lese, asi má utekať … akurát si neviem predstaviť, ako by to asi malo vyzerať. Možno by to mali ukázať ochranári, ako sa dá utiecť … asi by veľmi rýchlo zmenili názor na vec.

Chcelo by to menej fanatizmu a viac zamyslenia nad tým, ako sa dá problém riešiť. A hlavne sa zmieriť s faktom, že človek lovil zver odjakživa … a je to rovnaký prirodzený kolobeh života, ako v minulosti. Migrácia šeliem do oblastí, kde nevedia nájsť obživu, svedčí jasne a nepopierateľne o tom, že sú premnožené.