O Slovensku

Sme kolóniou európskej únie, realizovaného sna Otta von Habsburgha o obnove bývalej monarchie. Podarilo sa, Otto sa dožil naplnenia svojho sna, ba v mnohých smeroch bola jeho túžba prekročená. Napríklad – obyvateľstvo kolonizovaných krajín je spokojné s tým, že pracuje za žobrácku mzdu, v otrockých podmienkach, a pod rôznymi zámienkami je okrádané. Slovensko nie je Nemecko, alebo zvyšovať minimálne mzdy nemôžeme, aby sa neroztočila inflačná špirála – to sú príklady argumentov rôznych podvodníkov, ktorí sa partokratickými cestami dostali k moci.

Dnes sú milionármi – čo pokladajú za normálne, hoci ich práca nemá hodnotu fajky dymu. Ľudia, ktorým tieto lži trpezlivo sadili do hláv, pracujú za mzdu na hranici biedy (treba mzdu dostať aspoň na hranicu biedy, povedal nedávno jeden politický podvodník), sotva prežívajú a platia čoraz viac daní a skrytých poplatkov za nekvalitné služby – to je normálne, lebo je kríza. Kde som to len počul … ?

Na blogoch vidieť, ako sme za dve desaťročia osprosteli. Inak sa to definovať nedá. Poníženecky sa plazíme pred rôznymi zbohatlíkmi, o ktorých vieme, že nič nevynašli, nie sú ani geniálnymi podnikateľmi a napriek tomu sa stali – miliardármi. Určite je len náhoda, že sa objavili po zlodejskej privatizácii, riadenej politikmi – a mnohí z nich dodnes sedia v parlamente. A zanietene hovoria o spravodlivosti a zlodejinách iných, momentálne vládnucich špičiek. Šibe nám ?

Nie je iné riešenie, ako členstvo v únii a NATO. Napísal jeden prispievateľ v reakcii na jeden z mojich príspevkov. So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak … aj v tej dobe hovorili rôzni kuvikovia, že iná voľba nie je. Jediných volieb by sme sa mali skôr desiť, než ich obhajovať. Je to ako u podomového obchodníka – naša akcia je jedinečná, a len dnes máte možnosť … (naletieť) … lebo neskôr si uvedomíte, akú hlúposť od vás niekto požaduje.

Alebo iné hlúposti, ktoré denne počúvame a tolerujeme, hoci by sme sa mali búriť – “ viete, mzdy sú nižšie, lebo sme na Slovensku a tu je nižšia aj kvalita a produktivita práce …“ … prečo sa teda na Slovensku vyrábajú špičkové modely automobiliek, či iné luxusné výrobky ??? Prečo sa nevyrábajú v Nemecku ? Odpoveď je jednoduchá – Nemcovi by museli zaplatiť desaťnásobok, často aj na zmluvné obdobie vopred, nehovoriac o zaplatení daní a iných poplatkov. A preto prišli na Slovensko – zdierajú zamestnancov, neplatia dane, dokonca dostávajú príspevky na výplaty zamestnancov, ktorí tvoria ich zisky. To naozaj nevidíme ? Nevidíme, že tieto spoločnosti majú čisté zisky bez námahy a bežného rizika, ktoré nesie každý podnikateľ ?

Stali sme sa kolóniou a zásluhou skorumpovaných vlád analfabetov sme stratili skoro všetko. Nezávislosť charakterizujú určité znaky – štátny znak, štátna vlajka (a my dnes dávame na rovnakú úroveň vlajku únie ?) … ale aj vlastná mena (ktorej sme sa vzdali), nezávislá politika (aj tej sme sa vzdali), potravinová sebestačnosť (tú sme predali) …. čo nám teda ostalo ? Nič, sme kolóniou únie.

Ozdravenie bánk stálo daňových poplatníkov tejto krajiny 140 miliárd korún. Banky boli následne predané za 40 miliárd korún zahraničným subjektom. Čistá strata – sto miliárd korún. Kto nám prispel ? Nikto. A dnes my platíme za to isté, čo sme si svojho času museli naprávať z vlastných prostriedkov – a ešte aj tlieskame politikom, ktorí to obhajujú. Presne tým istým, ktorí vyrobili jediným predajom stomiliardovú sekeru.

Život v kolónii nebude nikdy životom … len živorením. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie. Len mi vŕta hlavou, prečo sme sa búrili proti životu v sovietskej kolónii a dnes obhajujeme inú. Zabudli sme ? Alebo skôr neustále potrebujeme dohľad ?