O Slovensku

Ak sa pozrieme na zhrnutie vojnových konfliktov, ktoré vyvolali USA, alebo v nich figurovali – či mali svojich spojencov, mali by sme sa zhroziť a položiť si otázku – zažijeme skúsenosť našich dedov a vyskúšame si utrpenia vojny na vlastnej koži ?

Teoreticky môžeme povedať, že jediný „spravodlivý“ konflikt bola ochrana Kuvajtu proti agresii Iraku. Lenže, potom už nasleduje len sumár konfliktov, kde išlo o všetko možné, len nie slobodu, ľudské práva či demokraciu. A pokiaľ aj niekde zasiahlo OSN, aby napríklad zastavilo občiansku vojnu, zvyčajne to dopadlo katastrofálne. Skúsme si to pripomenúť.

Somálsko 1991 –

V krajine došlo k prevratu, pričom k moci sa dostali rôzne skupiny. Výsledkom bola občianska vojna, a následné bezvládie, ktoré trvá prakticky dodnes. Krajina prešla hladomorom, a stala sa baštou pirátstva. Svetové spoločenstvo sa zmohlo na neúspešný evakuačný zásah, ktorého výsledkom bolo množstvo obetí medzi zasahujúcimi jednotkami, ktoré zúriví Somálci postrieľali, alebo povešali na kandelábroch.

Rwanda 1994 –

Medzinárodné spoločenstvo, a teda aj OSN mali informácie, že v krajine sa schyľuje k etnickému násiliu. Napriek prvotným náznakom nezasiahli, a výsledkom ich mlčania bolo vyše 800 000 povraždených Tutsiov a Hutuov rôznymi extrémistickými skupinami.Priamym následkom arogancie vyspelého sveta boli dve vojny v Kongu, občianska vojna v Burundi a množstvo utečencov, čo spôsobilo ďalšiu krízu v regióne.

Kosovo 1999 – súčasnosť

Pretrvávajúci konflikt medzi Srbmi a kosovskými Albáncami vyvrcholil bombardovaním zbytku bývalej Juhoslávie, a odtrhnutím časti územia, ktoré skončilo pod medzinárodnou správou. (kladiem si otázku, ako by asi reagovali Američania, ak by po policajtoch a vládnych úradníkoch bežne strieľali na ulici napr. Mexičania – vzniklo by samostatné Americké Mexiko, alebo by ich potlačili silou ?)

Afganistan 2001 – súčasnosť

Vojna v Afganistane mala byť pomstou za útoky na WTC a Pentagon, ako aj akciou na zadržanie údajného organizátora U. bin Ládina. Konflikt trvá dodnes, bin Ládin bol údajne zabitý počas akcie špeciálnych jednotiek 2.mája 2011.

Zámerne píšem, že údajne, lebo je verejne známe, že rodina bin Ládina bola dlhé roky obchodným partnerom rodinného klanu Bushovcov, a podporovala ich počas prezidentských kampaní.

Irak 2003 –

Tretia vojna v Perzskom zálive bola začatá na základe nepravdivých informácií, že Irak stál za útokmi na WTC a Pentagon teroristami, ako aj tvrdeniami, že krajina vlastní zbrane hromadného ničenia a technológie na ich výrobu. Výsledkom vojny bolo zadržanie a poprava S. Husajna, pričom zbrane hromadného ničenia sa nenašli. Okrem toho sa začala aj občianska vojna, ktorá sa prakticky neskončila dodnes. (na okraj, technológie na výrobu HNZ predali Iraku a režimu S. Husajna v roku 1987 USA, pre obavu, že krajina sa dostane pod vplyv bývalého ZSSR)

Za vyvolanie vojny pod klamlivou zámienkou nebol dodnes nikto potrestaný. Britský expremiér T. Blair bol síce vypočúvaný, ale ku konečnému rozhodnutiu nedošlo, a prípad je zrejme odložený.

Darfúr 2003 – súčasnosť

Občianska vojna na území chudobného Sudánu, ignorovanie rezolúcie OSN a nevšímavosť mocností spôsobili okrem množstva obetí na životoch aj hladomor.

Zhrnutie

Medzinárodné spoločenstvo koná vždy a všade účelovo. Hoci konflikty v Somálsku či Rwande nemôžu ísť na konto vyspelých krajín, dalo sa im zabrániť. Nikto však nemal záujem, keďže z krajín sa nedá nič zaujímavé získať. Rovnako bol zastaviteľný aj konflikt v Darfúre, a samozrejme aj hladomor v Sudáne – opäť to nikoho nezaujímalo. Padli akurát prázdne rezolúciu bezvýznamnej organizácie, pretože OSN už dávno neznamená nič.

V krajinách, kde svetové spoločenstvo vyvolalo konflikty pod rôznymi zámienkami, trvajú tieto konflikty dodnes. Trpí civilné obyvateľstvo, počet obetí neustále narastá, a vinníci sa obvykle nezmôžu na viac, ako útek pod rôznymi zámienkami a hodenie vreca pomyjí na niekoho plecia – napríklad problémy v Afganistane chcú USA hodiť na krk … o.i. aj slovenským vojakom.

Albáncom v Kosove dali druhý štát, naopak na Kurdov v Iraku, ktorí trpia desaťročia genocídou – a to nielen zo strany Iraku, ale aj susedného Turecka – nedali absolútne nič, len prázdne sľuby. Pritom sa Kurdi podieľali významnou mierou na zvrhnutí irackého diktátora.

Vyspelé krajiny však na týchto konfliktoch zarobili, pretože sa zbavili starých zásob zbraní, mnohé vyskúšali a na výrobu ďalších zadali objednávky. V tejto súvislosti sa dá pripomenúť aj jeden sľub z čias operácie Púštna búrka, ktorá mala za cieľ oslobodenie Kuvajtu. Podľa prísľubu mocností sa mali na obnove krajiny podieľať všetky zúčastnené štáty. Realita ? Podieľajú sa na nej dodnes len USA, Veľká Británia a Francúzsko.

Hrozí nám v Európe vojna ?

Áno, hrozí. Máme na jej výbuch ideálne podmienky. Množstvo ľudí žije na hranici biedy, mnohí sa nevedia uživiť vlastnou prácou. Navyše zástupcovia únie vyvolávajú nepokoje aj svojimi postojmi, keď sa cielene pokúšajú zasahovať do nezávislosti rôznych krajín a rozhodovania ich predstaviteľov. Demonštrácie na Ukrajine sú následkom klamstiev a zavádzania politikov, a ich skorumpovaných prisluhovačov. A netreba si robiť ilúzie – ak by Janukovyč na Ukrajine vyhlásil referendum o podpise asociačnej zmluvy s úniou, vývoj sa dá ľahko predvídať – ak zvíťazia prívrženci podpisu, bude to dôkaz vôle ľudu a víťazstvo demokracie. Ak by zvíťazili odporcovia, bude sa tvrdiť, že hlasovanie bolo zmanipulované.

Vojna je najlepší obchod. Najprv sa zarobí na zbraniach, ktoré zničia krajinu. A potom sa zarába na obnove krajiny, kde sa okamžite prihrnie množstvo ochotných rúk. Krajina sa zadĺži, obvykle platí nerastným bohatstvom a všetci sú jedna milá, spokojná rodina. Naozaj ?