O Slovensku

Na začiatku bola túžba po odstránení chaosu, ktorý vládol v jeho krajine takmer desaťročie, strachu, v ktorom boli ľudia schopní aj najväčších špinavostí … a odstránenia hrôzovlády, ktorá ničila jeho krajinu. Neskôr sa rozhodol dať krajine právnu stabilitu, ktorá by každému zaručila spravodlivosť a rovnocenné postavenie v spoločnosti. Taká bola jeho predstava ? Možno … to sa už nikdy nedozvieme.

Reformátori to majú ťažké. A vždy budú mať. Musia bojovať s minulosťou a jej predstaviteľmi, na druhej strane sa na nich lepia rôzni pochlebovači a kariéristi. A rozoznať priateľa od nepriateľa je neraz veľmi ťažké. Takže – základom reforiem bola pre neho armáda, a jej podpora. Čoskoro zistil, že nemôže reformovať ľudí, ktorým vyhovuje stav, aký chcel odstrániť. A tak siahol po službách armády prvý raz … a časom sa ukázalo, že to nebolo naposledy. Zaviedol nové zákony, prežil niekoľko pokusov o sprostredkovanie stretnutia so Stvoriteľom, ktoré mu chceli dopriať, nielen oponenti. A čoraz častejšie siahal po násilí. Hlavne vtedy, keď niekto nechcel prijať „dary“, ktorými ho chcel zahrnúť. Konečný účet bol nepríjemný – milióny obetí, potoky krvi a zabudnutie. Trest horší, ako akýkoľvek druh popravy – on nechcel skončiť v zabudnutí. Po smrti sa mu jeho sen splnil – ľudia nezabudli, a on skončil v učebniciach. Napriek miliónom obetí, dlhoročnému utrpeniu …

Zabiješ jedného a povedia, že si sprostý vrah … zabi ich milióny, budeš dobyvateľ a skončíš v učebniciach …

Ľudia zabúdajú … veľmi radi. A pamätajú si obvykle len to, čo sa im hodí. Neuplynulo ani tristo rokov, a opäť sa niekto snažil o reformovanie spoločnosti. Na začiatku bol sen – o slobode, nezávislosti, rovnosti, láske, porozumení medzi národmi a spolupráci. Buďme všetci priatelia … krásna myšlienka. Zrušte svoj spolok, my zrušíme ten svoj a spoločne vytvoríme nový – lepší. A tak sa jeden spolok zrušil … a druhý ? Prišla prvá lož … nebudeme to rušiť, však chceme byť spolu, tak sa pridáte k nám. Prvá lož sa prehltla, a prejavil sa záujem o účasť v spolku …lenže, chyba lávky. Budete prijatí, ak … nasledoval rad podmienok, a medzi nimi nenápadné varovanie – prijmeme vás, ak bude vládnuť vo vašej krajine ten, koho si predstavujeme. Druhé klamstvo – slová o slobode názoru a nezávislosti išli do smetného koša dejín.

A klamstvá postupne pribúdali. Namiesto spoločného záujmu sa rešpektuje len záujem veľmocí. Namiesto slobodného vyjadrenia postoja a rozhodovania sa čoraz viac uplatňuje centrálne rozhodovanie, a právomoci nezávislých krajín – obmedzujú. Najprv spoločný obchod, neskôr spoločné hospodárenie, dnes spoločné splácanie dlhov (ktoré si vytvorili samostatne), a potichu sa hovorí aj o spoločnej vláde … vlastne centrálnej, jedinej a neomylnej. Pomaly sa plánuje vybudovanie veľkého košiara, kde bude len jeden bača a množstvo psov … ak by náhodou ovečky nepochopili, že bača ich bije z lásky a v snahe o ich lepší život. Každá ovečka dostane obojok, aby v prípade potreby vedel bača, kde ju nájde … vraj pre bezpečnosť. Koho – bačovu či ovečky ?

Kat z Lyonu povedal pred dvesto rokmi –

“ Krv kriminálnikov obohacuje pôdu slobody a stavia moc na pevných základoch …“  

A popravil množstvo obyčajných ľudí, obchodníkov, kňazov, mníšok, učencov, bankárov – otcov, matiek ba i detí. Väčšina z nich sa previnila len iným názorom, často boli obeťami udavačov, alebo mali „nevhodné“ príbuzenstvo. A kat pokračoval, časom si vytvoril širokú sieť udavačov a kontaktov, ktorou omotal krajinu ako pavúk nešťastnú muchu. Sledoval všetko a všetkých … opojený mocou, ktorá mu zaistila nakoniec pokojné dožitie, napriek všetkým zločinom, ktorých sa dopustil. A rovnako skončil v učebniciach.

Sloboda – krásne slovo. V jeho mene nás dnes iné pavúky omotávajú sieťami, len udavači vyšli z módy. V mene našej slobody nás priatelia odpočúvajú, sledujú a postupne zbavujú samostatnosti. V mene našej slobody rozostavujú okolo nás zbraňové systémy, aby nás chránili. Pred kým ? Pred nepriateľmi ? Však konajú všeobecné dobro, nemôžu mať nepriateľov.

Chápem, niektorí menej inteligentní ľudia si nevážia, že na ich dom či záhradu padla bomba, aby zabila jedného vagabunda … a pritom nechápu ani to, že pri rúbaní lesa lietajú aj triesky. Čo tam po stovke životov nevinných, keď zomrel vagabund a osobný nepriateľ vyvoleného, nie ?

„Pane, ako máme rozlíšiť nepriateľov od priateľov, neveriacich od pravoverných ? – opýtal sa veliteľ. Zabite ich všetkých, Boh ich rozozná“ …

Upravený výrok mal zaznieť pred vyše osemsto rokmi, ale dnes začína mať svoj význam.Len ho nechceme vidieť……..

Niekto túži po absolútnej moci….. niekto túži po všetkom, čo mu tento svet môže dať. A vôbec ho nezaujíma, čo si myslíme ….

Ľudstvo je nepoučiteľné ….

Napoleon

                 Fouché

                             Lenin

                                     Stalin  

                                             Hitler  

…. a za nimi zástup mnohých ďalších, ktorí o vyššie spomínaných hovoria ako o zločincoch, ale snažia sa dosiahnuť rovnaký cieľ. Už dávno nejde o slobodu, demokraciu, lásku, priateľstvo, porozumenie …. v hre je len jediné

ABSOLÚTNA MOC