Prišiel známy s rodinou na návštevu, a pobúrene konštatoval, že nemohli robiť na sviatky obľúbené jednohubky, pretože nevedeli zohnať špáradlá. Pozerám na neho ako blázon, nech netrepe.
Ale, nedalo mi a išiel som sa presvedčiť. A predstavte si – pravdu hovoril. Prvý obchod – nemáme, druhý – nemáme, pri dvanástom ma to prestalo baviť, nakoniec viac obchodov ani nemáme a išiel som naštvatý domov. Privítal ma vyškerený od ucha k uchu a hovorí – nemal som pravdu ? Mal … odsekol som mu, a začal hútať, kde je asi pes zakopaný. A potom mi to došlo – veď tento národ najviac túži po slobode a pochopení.
Teraz zase on vypleštil oči na mňa, a pýta sa … vraj, čo to trepem. Netrepem, neurazil som sa a vysvetľujem – špáradlá nie sú, lebo národ túži po slobode. No, a najprv si musí z hlavy a iných častí tela vyšpárať nánosy usadenín, čo mu v dosiahnutí tohoto – vskutku ušľachtilého cieľa – bránili. Napríklad pravdy jedinej strany, či najdemokratickejšej demokracie.
Ej veru, vraj dobre hovorím … až mu je to divné. A obaja sme sa tak rehotali, až nám slzy tiekli.
(C) Švihnutá spod buka
(upozorňujem vážených čitateľov, že správy agentúry “ Švihnutá spod buka “ nie sú overované, a prípadné skúšanie návodov v praktickom živote sa nedoporučuje, lebo obvykle končí zdravotnými problémami)
Celá debata | RSS tejto debaty