O Slovensku

Myslím, že to bola scénka v Pachovi, keď Pacho vytrhol pánovi bič, ktorým mlátil sedliaka a začal dávať pánovi na ochutnanie tú dobrotu, čo ňou tak štedro obdarovával poddaného. A ajhľa – sedliak sa nazlostil, vydrapil Pachovi bič z ruky a vrátil ho pánovi, aby si udrel – vraj má na to právo.

Keď čítam niektoré diskusné príspevky, mám silný pocit, že znova sledujem tento film. Sedliaci dostávajú nakladačku ako vo filme, páni sa dobre bavia – a ak niekto poukáže na absurdnosť skloneného chrbta po záplavou rán bičom, začnú ho biť sedliaci – nie páni. Vraj majú právo na slobodné rozhodnutie. Nuž, nepopieram – majú.

Komédia začne vo chvíli, keď páni odídu (alebo jednoducho skonajú) a sedliak zrazu začne tvrdiť, že s pánmi tvrdo bojoval, a za svoj boj aj kruto trpel. Len škoda, že to hovorí tým, čo pritom boli a ich spomienky sú akési inakšie, v rozpore s tvrdeniami sedliaka. Lenže, čoskoro sa nezaprie a sotva prídu noví páni, už zase podáva bič a kričí – bite, pán veľkomožný ….

Ale ak mu náhodou poviete, že bitku by nemal dostávať namiesto jedla, hneď sa na vás osopí – pán veľkomožný má povolené všetko. Klamať, biť, kradnúť – všetko. Silnejší vraj vyhráva a psí hlas do neba nejde. Vraj dnes sa má lepšie, lebo za starého pána musel sedieť doma na zadku, nikto ho síce nebil, ale nikde sa nesmel pohnúť bez jeho povolenia – a dnes ? Hoci má prázdny bachor, denne dostáva bitku, nikto mu nebráni, aby išiel tam, kde ho srdce ťahá.

Len nad jedným nepremýšľa – kam by asi s prázdnym bachorom došiel ?

Sluha ostane sluhom vždy. Ak aj nie postavením, myslením určite. Stratí jedného pána, hneď hľadá druhého. Plače, narieka, ak ho okradne blízky či jemu postavením rovný, a celému svetu vykrikuje, aká krivda sa mu stala. Ak ho však okradne pán, čuší a potichu hovorí – pán veľkomožný smú. Oni smú všetko. Aj kopanec do zadku, ak sa im zachce.

Nakoniec príde, hen susedovie Fero a hovorí – poď robiť k nášmu pánovi, ten nie je taký zlý, ako tvoj. Ten nás nebije celý deň, ale len ráno a večer (bo inokedy doma nie je). Aj platí lepšie, nedáva jeden groš, ale dva … teda ten druhý dáva v naturáliách, každý deň nám misku žrádla podstrčí, bo hovorí, že u nich – by to ani sviňa nežrala. No je lepší, alebo nie ?

A ešte na mňa spoza plota vrieska – ty krepáň, čo doma musíš sedieť – vidíš, ako sa máme dobre ? Nuž, mne kobyla zdochla na starobu – jemu od hladu. Ja mám plné brucho – on plnú tvár (modrín). Ja nesmiem nikam bez povolenia pána, on ide, kam ho srdce volá – nikam však nepríde, lebo od hladu nevládze. Ale má pravdu – naozaj sa má lepšie. Lepšie, lebo je slobodný … však sloboda nie vinná za to, že nevládze od hladu chodiť, nie ?

Panská láska na zajačom chvoste visí ….