O Slovensku

Maďarský premiér ukázal, ako sa dá rozseknúť gordický uzol predražených výberových konaní, množstva sťažností neúspešných uchádzačov a zbytočných výdavkov na pseudoporadcov – vybral dodávateľa na dostavbu blokov jadrovej elektrárne priamo, a bez zbytočných okolkov.

Pred nejakým časom sa v našej firme konala porada. Hlavným motívom stretnutia bolo vytvorenie systému nákupov rôzneho materiálu a služieb. Hlavný nákupca vtedy prišiel s myšlienkou, aby sme uzavreli dohodu s poradenskou spoločnosťou, ktorá nám za poplatok preskúma trh a vyberie dodávateľa, s primeranou kvalitou a prijateľnými cenami. Riaditeľ si jeho návrh vypočul, a na druhý deň čakala nákupcu pripravená výpoveď. Prekvapene sa pýtal, čoho sa dopustil – a dostal odpoveď, že priznal svoju neschopnosť na plnenie povinností, ktoré mu z postavenia vo firme vyplývajú. Sklamane vypratal stôl … ešte viac sklamania zažil, keď videl, ako na jeho miesto nastupuje bývalý podriadený, ktorý je síce menej vzdelaný, ale vie využívať všetky nástroje, ktoré mu dáva dnešná doba.

Vráťme sa však k štátu a jeho hospodáreniu. Vždy som si kládol otázku, prečo platíme ministerských úradníkov, keď väčšinu potrieb realizujú po návrhoch predražených poradenských firiem. Ak nie sme schopní obsadiť ministerstvo odborníkmi, potom ho vôbec nepotrebujeme. Aký má zmysel platiť úradníka, a potom aj externistu, ktorý vykonáva prácu úradníka ? Žiadny. Ba, jeden dôvod by sa našiel – vytvorenie pracovných miest pre rôznych spriaznených neschopákov, čo následne vyvolá aj potrebu zaplatenia skutočného odborníka, aby nerástli škody, spôsobené analfabetmi. Samozrejme, potom nasledujú rôzne odvolania, súdy, facky a pokuty od eurocirkusu, lebo nevyhral správny uchádzač – však nejaká zádrapka sa vždy nájde. Konanie sa opakuje, ťahá dlhé roky a všetci sme jedna veľká, šťastná rodina … naozaj ? Minimálne úradníci sú však spokojní – plat ide, a zodpovednosť nesú iní.

Pri tomto postupe sa však nedivme, keď sa kilometer slovenskej diaľnice stavia za cenu desiatich chorvátskych, a niekoľkonásobne dlhšie. Však musíme platiť starú klasiku – najprv poradcu, ktorý vyberie odborníka na realizáciu výberového konania. Potom odborník vyberie firmu na realizáciu zakázky, ktorá spĺňa všetky podmienky podľa požiadaviek objednávateľa, teda štátu. Napríklad stavebníka diaľnice. Akoby náhodou sa prehliadne, že hoci víťaz predložil referencie o realizovaných stavbách, nemá ani jedného stavbára, ani jedno nákladné auto či bager. Následne si víťaz vyberie „koňa“, ktorý stavbu dokáže realizovať. Ale ani kôň nemá robotníkov a vybavenie. Má len kontakty na rôznych malých živnostníkov (zamestnanci sú predsa luxus, nie ?), ktorí na základe jeho pokynov začnú stavať. Následne štát začne platiť faktúry a ajhľa – reťazec prísavníkov si rozdelí väčšinu platieb, a ak niečo ostane – vyplatí živnostníkov. Ak nie – počkajte, štát ešte nezaplatil … a v lepšom prípade dostanú peniaze po odovzdaní stavby, v horšom objednávateľ „nešťastnou náhodou“ skrachuje a nedostanú nič. Poznám desiatky ľudí, ktorí roky čakajú na peniaze, ktoré zrejme nikdy neuvidia ….

Aj preto – bravó Viktor. Ušetril si minimálne na poradcoch a iných druhoch podvodníkov, ktorí sa zásluhou politických kontaktov priživujú na spoločných peniazoch, hoci nič (reálne hodnoty) netvoria. Ušetril si si hádky, ešte budeš musieť prežiť vydieranie baross-komisie, ktoré určite príde. Škoda len, že vysoko-vzdelaní vidláci v Bratislave ešte nepochopili … vlastne pochopili, ale stará pravda sa im do krámu nehodí. A tá hovorí –

… nejedna firma zgegla na vysoké náklady … a štát je firma, nie ? …..