O Slovensku

Legendy o spojení Boha a nepoškvrnenej panny sú zrejme tak staré, ako samo ľudstvo. Zrodenie Ježiša z Nazaretu je v tejto súvislosti len jedným príbehom z radu mnohých iných.

V gréckej mytológii bol známy príbeh vzťahu Dia a Európy. Európa bola dcéra sidónskeho kráľa, ktorá bola nesmierne krásna. Zeus vedel, že trávi veľa času so svojimi družkami na pastvinách dobytka, a keďže sa mu zapáčila, rozhodol sa, že si ju získa. Problémom bola len jeho žiarlivá manželka Héra. Takže na seba vzal podobu mladého býčka…. a čo bolo ďalej, to vieme. Európu uniesol na Krétu, kde mal s ňou troch synov. Európa sa na jeho želanie vydala za krétskeho kráľa Asteria.

Zrodenie Ježiša z Nazaretu je veľmi podobnou legendou. Samozrejme, chýba v ňom únos, či ďalší synovia. Ale korene sú veľmi podobné, tým skôr, že podobných príbehov je množstvo. Poznali ich Egypťania, Asýrčania, Aztékovia či iné civilizácie. V čom je teda rozdiel ? Prečo náboženstvo, založené na príbehu Ježiša z Nazaretu prežilo do dnešných dní, a naopak staré kulty zanikli ?

Ak sa nad všetkým zamyslíme, nie je na tom nič udivujúce. Z hľadiska času nie je dvetisíc rokov kresťanstva ničím neobvyklým. Aj iné kulty vydržali stáročia či tisícročia, a obvykle zanikli súčasne s pádom civilizácií, ktoré ich vyznávali. Dá sa teda čakať, že aj súčasné kulty zaniknú, ak dôjde k významným zmenám civilizácie.

… a ľudia budú opäť budovať kult jediného Boha a jediného (pravého) proroka. Kolobeh života sa nezaprie, staré odchádza a nové prichádza. Len jedno mi nejde do hlavy – prečo pri každej veľkej zmene musí prísť aj pohroma – vojny, hladomory, choroby, a podobne. Najskôr preto, že moc je opojná – ľahko sa zvyká, ale ťažko opúšťa. Neveríte ?

Tak sa pozrite na Slovensko – dve tretiny politikov salutovali a zvonili kľúčmi na námestiach v novembri 89, a horlivo kričali – „nechceme gerontokratov, ktorí odchádzajú z verejných funkcií nohami napred …“ – a ajhľa, desiatky rokov sa vo funkciách držia zubami-nechtami a neustále masírujú národ svojou „nenahraditeľnosťou“ …