O Slovensku

Pravidlá by mali byť jednotné vo všetkom. Nie sú a sotva tak skoro budú. Je to následok „práce“ rôznych lobistických skupín, či ľudovo povedané – korupcie. Vlastne – slovo lobizmus som bral vždy ako nadávku, pretože aj v bašte demokracie USA sa za pomoci rôznych pracovníkov v tomto „biznise“ mohol stať prezidentom aj absolútny idiot. Ak o tom niekto pochybuje, nech si prejde materiály o prvej prezidentskej kampani G.W.Busha.

Vráťme sa však na Slovensko. Malí dopravcovia boli odjakživa tŕňom v oku. Či už sa jednalo o prevádzku taxislužby, kde často lietali vyhrážky a niekedy aj zapálené autá, alebo verejnú prepravu, kde sa už roky diskriminuje v prospech veľkých dopravcov. Vyznieva komicky, ak niekto požaduje na jednej strane pre malodopravcu (napr. taxikára) auto mladšie ako päť rokov, a s maximálne najazdenými stotisíc kilometrami, a na strane druhej pokojne toleruje autobusy, ktoré majú milión kilometrov a pätnásť rokov. Ako mi niekto povedal, musím chápať rozdiel v návratnosti investície. Nuž, odpovedal som mu jednoducho – cena auta sa nikdy nevráti počas najazdenia stotisíc kilometrov, pretože zaplatená je niečo vyše polovica ubehnutej vzdialenosti. Vysvetľujte to však straníckemu idiotovi, ktorý išiel zo školy rovno do politiky a v živote sa neživil poctivou prácou. A politika je všetko možné, len nie poctivá práca.

Niekomu vadili aj malí dopravcovia (do 9 miest), ktorí sa živili poskytovaním prímestskej dopravy, alebo tzv. nepravidelnou kyvadlovou dopravou. To prvé bolo známym folklórom na východnom Slovensku, kde ste zásluhou tejto služby nemuseli čakať na autobus veľkého dopravcu, či absolvovať exkurziu po rôznych malých obciach, aby bola linka vyťažená. Druhé bolo zase doménou menších miest, kde sa v rámci úspor (teda okliešťovania služieb pre obyvateľstvo človekom, ktorý sa za vaše dane vozil na lincolne) obmedzovala mestská doprava a nahradzovali ju malí podnikatelia – napríklad dlhodobo nezamestnaní, ktorí nemali šancu na prácu z dôvodu veku … či iných príčin. Takto poskytovali službu, ktorú ocenilo mnoho ľudí, a ja som si cenil hlavne to, že nemusím prispievať na ich sociálne dávky. Asi som bol naivný – straníckemu idiotovi viac vyhovuje vyplácanie dávok, len nech jeho kamoši zarábajú v pohodlí kancelárie. A tak sa vymyslelo akési pravidlo, ktoré malo chrániť ľudí – ktorých ? No – vyvolených, na plebs všetci kašlú.

Iným úkazom je delenie dotácií na verejnú prepravu. Už roky tvrdíme, že je to nelegitímny nástroj konkurenčného boja, kde vyhrávajú tí, čo sú prepojení na politické špičky. V praxi to vyzerá tak, že samosprávny kraj si vyberie linky vo verejnom záujme (teda tie priateľské), ktoré bude dotovať, a ostatní utrú hubu – a ešte sa aj z ich vrecka dotuje konkurencia. Príklad ? Kedysi existovala súkromná linka z Banskej Štiavnice do Bratislavy. Najprv nedostala dotáciu, lebo sa dotuje len regionálna preprava. A tak jej prevádzkovateľ prispôsobil trasu požiadavke (upravil itinerár podľa vzoru veľkého dopravcu), a čakal, že teraz už dotáciu dostane – nedostal. Vraj jeho linka nie je vo verejnom záujme. Pritom jeho spoj bol stabilne plný ľudí, a naopak niekoľko dotovaných chodilo poloprázdnych. Podobnou klasikou vo „férovom“ prístupe boli rôzne linky na Oravu, Kysuce či Horehronie. Náhoda ? Určite nie. 

Nedávno sa mi pokazilo v Poltári auto. Chcel som ísť do Rimavskej Soboty a problém. Spoje nastavené tak, že by som pár desiatok kilometrov cestoval niekoľko hodín s dvoma-troma prestupmi. Čo teraz ? Šofér veľkodopravcu sa zasmial, vraj musím tak, ako sa dá. O chvíľu pristál na stanici malodopravca s mikrobusom. Šofér veľkodopravcu ihneď niekde volal, čomu som neprikladal význam. Chyba – keďže som nastúpil do mikrobusu, čoskoro som pochopil. Určite to bola len „náhoda“, že sme počas krátkej cesty do Rimavskej Soboty stáli dvakrát, pri policajných hliadkach. A každá „len“ náhodou chcela to isté, a zdržala nás len štvrťhodinu. Niečo podobné sa opakovalo, keď som si išiel po opravené auto.

Rovnosť šancí ? Zabudnite. Vždy je to o jednom – rovný a rovnejší. A tak je kóšer desaťročný autobus s miliónom kilometrov, ale nie je kóšer mikrobus či taxík, čo majú viac ako stotisíc. Čo tam po fakte, že jeden vozí desiatky ľudí, a druhý – dvoch či troch. Však ide o biznis, nie ? Zrušil dopravca priamy spoj do nejakej lokality ? No a ? Však môžete ísť s pár prestupmi, nie ? Čože – maloprepravca ??? Chcete po pysku, vy banda nevďačných hajzlov – to neviete pár hodín obsedieť ??? Však šetríme vaše chechtáky, nie ??? Nie, cena nižšia nebude, však šetríme preto, aby sme mali viac my, nie ?

Ale s lacnejšími sa voziť nebudete, nemajte obavy. Však my si nájdeme cestu, ako vám to zaraziť … nemajte obavy.

Vitajte v banánovej republike … na Slovensku je to tak.