O Slovensku

“ Byť bedárom (bez) majetku nie je hanba …. byť bedárom ducha je tragédia „ ….

EÚ je klubom najbohatších krajín európskeho kontinentu ….

Prečo sú potom tieto krajiny tak zadĺžené, a prečo sa zmietajú v kríze, ktorá svojím rozsahom už dávno presiahla rozmery krízy v 30. rokoch 20. storočia ? Prečo sú Taliansko, Španielsko, Portugalsko na pokraji kolapsu, prečo sa musel prijímať euroval, ktorý aj tak nepomohol krachujúcemu Grécku a prečo sa vo Veľkej Británii uvažuje o referende, ktoré by bolo spojené s opustením tohoto lukratívneho spolku / obmedzením jeho právomocí na ostrovoch ?

Euro je spoločnou menou klubu najbohatších krajín, a má veľkú budúcnosť …..

Prečo teda podmienky prijatia spoločnej meny splnili len najchudobnejšie krajiny eurozóny – Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko a Estónsko ? Prečo ho odmietajú prijať vo Veľkej Británii, a prečo si držia odstup aj v Česku a Poľsku ? Prečo žiadna krajina neplní podmienky užívania spoločnej meny podľa zakladajúcich dohôd ?

Priemerná mzda na Slovensku rastie a životná úroveň sa zvyšuje ….

Prečo teda vyše 60% pracujúceho obyvateľstva pracuje za minimálnu mzdu ? Prečo si musia dôchodcovia privyrábať, aby mali na svoje lieky a dokázali prežiť ? Prečo prudko vzrástla zadĺženosť obyvateľstva ? Prečo žijú tisíce ľudí v podnájmoch a na rôznych ubytovniach, a nie sú schopní získať vlastné bývanie ?

Žijeme v dobe pokroku ….

Veru, doba pokročila tak, že dnes liečime choroby, ktoré sme prakticky nepoznali pred štyridsiatimi rokmi. Doba pokročila tak, že vzdelanie dnešného absolventa vysokej školy nezodpovedá úrovni vzdelanie absolventa učňovky pred tridsiatimi rokmi. Doba pokročila tak, že dnes máme vysokoškolsky vzdelané/ých upratovačky, predavačov/predavačky, smetiarov, zdravotné sestry, ale nemáme obrobené polia, a nakupujeme predražené a nekvalitné potraviny z dovozu, ktoré neplnia ani tie normy spred troch desaťročí. Doba pokročila tak, že istý čas viseli na úradoch práce ponuky s poznámkou – nemáme záujem o absolventa …… univerzity z Hornej Dolnej.

Zásluhou príspevkov z Bruselu rastie kvalita nášho zdravotníctva a jeho dostupnosť ….

Prečo sa teda rušia zdravotnícke zariadenia ? Prečo musia ľudia cestovať za vyšetrením k špecialistovi desiatky kilometrov ? Prečo sa zrušili nemocnice a polikliniky ? A ako je možné, že rastie majetok poisťovní a zároveň pravidelne rastú doplatky pacientov za lieky a služby ?

Bez príspevkov z Bruselu by sme neprežili ….

Prečo sme teda privatizovali strategické podniky ? Prečo sme nechali zlikvidovať poľnohospodárstvo ? Prečo sa nám strácajú desiatky miliónov eur v rôznych výberových konaniach na štátne zakázky, ktoré predtým realizovali štátne podniky ? Prečo konkurzy na výkon špecializovaných prác vyhrávajú spoločnosti, ktoré na to nemajú ľudský potenciál a technické vybavenie ?

Otázka dňa znie :

Prečo bola zadĺženosť krajiny v čase, keď nedostávala žiadne príspevky z medzinárodnej tlačiarne obeživa (Bruselu) vo výške necelých 5 000 Kčs na obyvateľa (1990), a dnes v čase inkasovania rôznych príspevkov a “ pomoci “ z Bruselu presahuje sumu 6 880 € na obyvateľa, vrátane kojencov ?

Prečo nebola krajina zadĺžená v čase svojho riadenia komunistami, keď mala vyrovnaný pomer pohľadávok voči záväzkom, a dnes je giganticky zadĺžená, pričom si musí požičiavať aj na splácanie úrokov z pôžičiek a nemá skoro žiadny majetok, hoci ju riadia “ odborníci “ ? Prečo tejto krajine vyčítali dve menové reformy a štyri dodatočné emisie obeživa za štyridsať rokov, hoci tí istí ľudia mlčia pri emisiách obeživa (eura a dolára), ktoré sa realizujú v mesačných intervaloch ?

Ak majetok obyvateľstva katastrofálne zasiahla menová reforma v roku 1953, ako ho asi zasiahnu neustále emisie meny v súčasnosti ?

Odpoveď dňa znie :

Slovenský národ je bedárom (bez) majetku, lebo verí bedárom (bez) ducha …. ktorí ospevujú hovno, a tvrdia ostatným, že je to smotana !

Konštatovanie dňa znie :

Socializmus postavil túto krajinu na nohy, vybudoval priemysel, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo a školstvo, ktoré boli na primeranej úrovni a poskytovali primeraný komfort života všetkým obyvateľom bez rozdielu …. a jeho zásluhou sme prežili roky po prevrate, lebo zanechal majetok, ktorý demokrati nevedeli spravovať (bedári, chudobní duchom s rýchlymi prstami), a mohli aspoň predávať, aby imitovali rast krajiny a jej hospodársky vzostup ….. žiaľ, ostali prázdne steny a bedári ducha, ktorých musíme nielen živiť, ale dokonca sú takí drzí, že niektorí skúšali kandidovať na post prezidenta krajiny … teda reprezentatívnu funkciu.

A čo chceli reprezentovať ? Biedu ducha ?

Pozn. Prosím bedárov ducha, aby nestrácali čas s diskusiou k môjmu úbohému výplodu, vychádzajúcemu zo životných skúseností a venovali sa radšej lešteniu svojich diplomov a ega.