O Slovensku

Rodina je to najcennejšie, čo človek má. Najlepšie to poznajú tí, čo ju stratili. A či si to uvedomujeme alebo nie, rodina má zásadne držať pohromade a ťahať za jeden koniec povrazu. Len vtedy sa jej darí. V okamihu, keď spoločný záujem musí ustúpiť pred záujmom jednotlivca, začína rodina upadať.

Aj štát je určitá forma rodiny. Je pravdou, že členov tejto rodiny si nemôžeme vybrať (podobne ako rodičov), ale napriek tomu tvoríme spoločenstvo – dalo by sa povedať, že tvoríme spriaznený klan. Príbuzensky, jazykovo, kultúrne … či geograficky. V tomto klane platia úplne rovnaké pravidlá, ako v bežnej rodine – najvyšším záujmom je záujem klanu, ktorému by sa malo – podriadiť absolútne všetko. Malo …

Predstavte si, ako jedného dňa zazvoní pri vašich dverách sused a povie – buďme priatelia a pomáhajme si. Dobrá myšlienka, poviete si a prijmete podanú ruku. A začnete si pomáhať … rôznymi spôsobmi. Susedove deti chodia k vám, vaše k susedovi, chodíte spoločne na dovolenky … však to poznáte. Lenže postupne zisťujete aj niečo iné – sused začína zasahovať do chodu vašej rodiny – navrhuje, aké koberce máte dať do bytu, aký nábytok umiestniť v izbách, hodnotí vaše vzťahy a priateľstvá … a každú nesúhlasnú reakciu z vašej strany pokladá za akt nepriateľstva, alebo prinajmenšom zrady. Začína citové vydieranie … a vy sa prestávate cítiť pohodlne a máte pocit, že strácate domov. Stávate sa cudzincom vo vlastnom dome …

A potom prichádzajú ešte horšie časy. Začínate pociťovať rozpad vzťahov aj v rámci vlastnej rodiny, a niektorí členovia otvorene prehlasujú, že priateľstvo so susedom je dôležitejšie, ako záujmy rodiny a jej šťastie.  Zrazu zisťujete, že sa do rodiny vkrádajú intrigy, klamstvá, rôzne podrazy … a rodina sa pomaly a iste rozpadá. Prestáva prosperovať, pribúdajú dlhy a problémy … a sused zatiaľ prosperuje, čoraz lepšie sa mu darí a čoraz viac zasahuje do vašej rodiny a obmedzuje jej samostatnosť. Čo teraz ?

Našou rodinou je Slovensko. Slovenský národ. Brusel, Washington, Paríž či Londýn, Moskva, Berlín – môžu byť našimi priateľmi, ak chcú rešpektovať naše názory a záujmy. Ak sú ochotní rešpektovať našu rodinu. Ak to nechcú a zasahujú do našej rodiny pod rúškom pomoci, pričom v pozadí intrigujú a podplácajú labilnejších členov, aby udržiavali rozbroje – potom sú nepriatelia a tak sa k nim treba aj správať. Národ nerobí veľkým počet obyvateľov, alebo veľkosť krajiny … ale jeho schopnosť existovať nezávisle a chrániť vlastné záujmy.

Zniesli by ste kamenný plot v strede vlastnej obývačky, lebo váš hosť bezdôvodne vyfackal polovicu osadenstva v činžiaku a teraz sa bojí odplaty ? Znášali by ste kvôli tomu zavádzanie rôznych bezpečnostných opatrení, snímanie odtlačkov prstov, fyzické kontroly pri vstupe do činžiaku, či integrovanie bezpečnostných (elektronických) prvkov do rôznych dokumentov ? A pokojne by ste znášali aj to, že chrapúnske správanie vášho hosťa ohrozuje aj vašu rodinu, lebo nejaký pomstiteľ môže pri spravodlivej odplate za spôsobené príkorie ublížiť aj vašej rodine ? Sotva …

Prvoradá je rodina … kto ju zrádza, musí byť nemilosrdne odvrhnutý, aby jej nemohol škodiť. Ak si viac váži meštek s judášskym grošom, než vlastnú rodinu, nezaslúži si žiadne zľutovanie … napokon, môže sa pokojne objímať s tými, ktorým poklonkuje a slúži. Ale krátke dejiny ľudstva hovoria jasnou rečou – zradcovia sú síce často využití, ale nikdy nie – vítaní.

Kto si neváži rodinu … pohŕda sám sebou a zaslúži si osud otroka …

Skúsme sa poučiť z prírody – všetko, čo ohrozuje prežitie klanu, je nemilosrdne odvrhnuté … sú vari zvieratá rozumnejšie ako my ? potom asi nie sme koruna tvorstva, ale skôr blbosti …