O Slovensku

Jeden 40%, druhý 59% …. je to veľký rozdiel ? Záleží od uhla pohľadu. Skúsme sa na to pozrieť cez optiku športu – dve futbalové mužstvá, jedno nastúpi so siedmymi hráčmi v poli a druhé s desiatimi. Zápas skončí výsledkom 2:4 v prospech druhého mužstva, ktoré nastúpilo v plnej sile a mohlo uplatniť aj povolené striedania. Utrpelo prvé mužstvo debakel ?

Otváram denníky, ktoré vyšli v posledných dvoch dňoch. Všade sa definuje výsledok prezidentských volieb ako obrat v pohľade slovenského voliča na politiku SMER-u a R. Fica. Veľké víťazstvo A. Kisku však začína vyzerať inak, keď skoro ihneď zbadáme vedľa jeho mena aj iné – M.Bútora. Pohľad na vývoj trošku vylepší meno J. Mazáka, ale to prvé meno mi vŕta v hlave stále. Jeho nositeľovi som nikdy neveril, a pokladám jeho pôsobenie na poste veľvyslanca v USA za jeden z najväčších prešľapov v histórii tejto krajiny. Oveľa viac obhajoval americké záujmy v rôznych konfliktoch, než tie, ktoré mal naozaj obhajovať – slovenské. A v tom okamihu ide nezávislosť občianskeho kandidáta – na smetisko spomienok.

Za obrat v pohľade voliča na SMER-SD a R. Fica budem pokladať situáciu, v ktorej táto strana padne na nejakých 5-10%, ako tomu bolo v prípade SDKÚ-DS, či jej partokratického predchodcu HZDS. Za obrat vo vývoji Slovenska budem pokladať odchod plesnivých ksichtov straníckych klamárov a špekulantov z aktívnej politiky, na ktorej sa priživovali od roku 1990, a ich potrestanie za škody, ktoré Slovensku spôsobili. Tento vývoj by som pokladal za obrat – k lepšiemu. Všetko ostatné pokladám za potvrdenie súčasného vývoja – teda dominanciu R. Fica a jeho strany na slovenskej politickej scéne.

V bývalom zamestnaní som si svojho času nechal pripraviť analýzu pracovných výsledkov jednotlivých zamestnancov. A pri pohľade na jej závery som ostal v nemom úžase – najvyššie platy a benefity mali ľudia, ktorých výsledky môžem pri maximálnej miere optimizmu a slušnosti označiť za – mizerné. A naopak – mnohí ľudia s výbornými výsledkami boli stabilne na rovnakej úrovni – zmluvný plat, žiadne odmeny a časté sankcie za priestupky, ktorých opis vyvolával pochybnosť o duševnom zdraví nadriadeného – prvé, čo ma pri čítaní týchto materiálov napadlo, bola otázka – prečo si niekto ponechá pracovníka s desiatimi disciplinárnymi trestami za necelé dva roky ? Odpoveď bola jednoduchá – donášači nemali výsledky, ale pomáhali udržiavať pozíciu a preto dostávali odmeny. Niekto však výsledky robiť musel, a tak bol neznesiteľný, nespratný, ale aj nevyhoditeľný … takže sa vymýšľali zámienky na jeho trestanie (keďže nemohol o prácu prísť a musel mlčať), aby bolo na odmeny pre – konfidentov a neschopných pracovníkov v jednom.

Vždy pri útokoch súčasnej opozície na vládny monolit ma napadne jedna otázka – ak by sa dostal k vláde skutočný odborník, vykonal riadny audit hospodárenia štátu a zverejnil jeho výsledky, ako by to skončilo ? Zrejme veľmi zle … možno aj občianskou vojnou. Keď sa pozerám na slovné súboje pravice a ľavice, často si pripadám ako v známej hre na dobrého a zlého policajta. Akurát herci si z času na čas vymenia úlohy, aby sa nenudili.

Dvakrát ma vyhodili zo zamestnania. Vždy to bolo oficiálne pre organizačné zmeny a neoficiálne preto, že som sa podľa niektorých ľudí priveľmi zaujímal o plebs a primálo o privilegovaných pracovníkov, ktorí mali obvykle len – práva. Jeden z tých, čo ma prepustili, mi s úsmevom povedal – tak dopadne každý, kto zatvára oči pred realitou. Asi mal pravdu, lebo ja som dostal vtedy padáka a on neskôr skončil v konkurze a prišiel o všetko majetok, lebo realita naozaj nepovolí – je pekné zamestnávať šťastných ľudí, teda kamošov s veľkými platmi a nulovými povinnosťami (teda výsledkami), lenže každá zábavka raz narazí na dno – pokladne či účtu. Kde sú veľké výdavky a skoro nulové príjmy … realita je naozaj beštia, mal pravdu. 

__________________________________

Ilúziou Slovenska a niektorých ľudí je, že prehra R. Fica znamená nejaký obrat v myslení voličov. Prezidentské voľby sú niečím úplne iným, než voľby do parlamentu. Pokiaľ to chce niekto porovnávať s pádom V. Mečiara, nemôže – sú to rôzne situácie. Vtedy ešte množstvo ľudí naivne verilo, že vstup do únie (či NATO) bude niečím prelomovým a členstvo v tejto organizácii bude iné, ako členstvo v bývalom RVHP (či VZ). Jediné, čo sa zmenilo, je fakt, že Slovensko je zatiahnuté do vojnových konfliktov … ktoré sa raz môžu všetkým škaredo vypomstiť.

Súčasná situácia naopak potvrdila, že potenciál R. Fica a jeho strany sa stále pohybuje okolo 40%, čo síce nestačí na post prezidenta krajiny, ale bohate postačuje na rozhodujúce slovo pri tvorbe vlády. Prieskumy síce nie sú zákonom, ale stále hovoria jasnou rečou – opozícia by stvorila s odretými ušami vládu len cestou päťkoalície, kde by si opäť všetci navzájom podrážali nohy a prevracali korytá. A len veľmi naivný človek by veril, že niečo podobné pomôže Slovensku a Slovákom k niečomu lepšiemu.

__________________________________

Myslím si, že pokiaľ nevznikne systém plánovania rozvoja krajiny skutočnými odborníkmi, kde budú politické strany len sprievodcami na ceste k prosperite, pričom budú uplatniteľné všetky sankcie v prípade porušenia zákonov a spôsobenia škôd štátu (teda nám všetkým) … tak je všetko (vrátane slušného života pre všetkých) len ilúziou. A realitou bude i naďalej kolotoč vagabundov pri moci.