O Slovensku

To je stratégia súčasnej vlády samozvancov na Ukrajine. Chceme … máme právo … ak nedáte, nebudeme platiť ani dlhy, ktoré sme narobili …

Vŕta mi hlavou, ako sa asi cíti kancelárka Merkelová, keď vyvoláva ruskému prezidentovi Putinovi a zaplavuje ho rôznymi žiadosťami, hoci v podvedomí vie, že lobuje za nespoľahlivého partnera, ktorého hlavnou črtou je – nezodpovednosť a neserióznosť. Ktovie … možno berie prášky na spanie, aby nesnila o svojich rečiach minulých, kde drsne trieskala päsťou po stole a hovorila o ekonomickej zodpovednosti krajín únie.

Ešte hlúpejšie sa musia cítiť európski lídri (či skôr poskokovia Baracka a jeho zbojníkov) pri poznaní, že stoja na strane spojenca, ktorý sa chce za každú cenu dostať na ruskú hranicu a je ochotný pre tento cieľ urobiť absolútne všetko. Spojenca, ktorý sleduje a odpočúva vlastných spojencov … lebo, hoci oni sa s ním priatelia, on im priateľom nie je … a nikdy nebude. Čo teraz ?

Vláda kyjevských vagabundov, vrahov a teroristov (hodnotenie podľa kritérií bašty demokracie – USA) opľúva ruky s pomocou, a stále tvrdí svoje – chceme pomoc podľa našich predstáv a nič viac. Pomoc podľa ich predstáv znamená zatlačiť Rusko k stene, a donútiť ho, aby sponzorovalo nepriateľa – Ukrajinu, alebo dodávky plynu od susedov bez ohľadu na následky, ktoré to pre nich môže mať vo vzťahu k Rusku. Čo nás s tým zaťažujete … to je váš problém, … odkazuje hlavný vagabund a zločinec Jaceňuk okolitým krajinám.

Nie, nahlas to nepovie … na to nemá odvahu (či gule, ako sa ľudovo hovorí). Za neho hovoria jeho slová, pózy a činy. Na realitu kašle. A tá je nemilosrdná – Maďarsko ho odmietlo, Rumunsko v podstate tiež (len inými slovami, než V. Orbán), Slovensko ponúka riešenie, ktoré mu nevonia … málo, chceme a máme právo na viac, neustále pokrikuje a obviňuje v médiách z neochoty slovenskú vládu, lebo v kútiku duše tuší, že jej servilnosť voči Bruselu a Washingtonu mu môže zachrániť kožu.

A jedna absurdnosť strieda druhú. Najnovšie chce ísť dlžník na súd a plánuje žalovať veriteľa, že sa nechce nechať ďalej okrádať (ako v roku 2009, keď straka Juliška so svojím klanom okrádala celú Európu) a dokonca bezočivo požaduje trhovú cenu …!!! Čo si to ten “ hajzel “ dovoľuje ? Však by mal byť rád, že ho okrádame, nie ?

Smutné je, že v prípade slovenskej karty sa ani veľmi nemýli. Naše vlády sú tak servilné, že nás už zatiahli do vojny proti Srbsku, zločinného napadnutia Iraku a Afganistanu … kde zomierajú aj naši vojaci. Rovnako si môžeme predstaviť, čím bude čoskoro naša vláda obhajovať svoje ponížené áno ukrajinskému vydieraniu – chceme zabrániť vojne na našich hraniciach, budú hovoriť a tváriť sa víťazoslávne.

Smola … vojna na našich hraniciach už dávno je … Ukrajina sa už nachádza v stave začínajúcej občianskej vojny a to nič nezmení. Vieme veľmi dobre, že všade, kde zasiahla americká ruka “ demokracie „, to skončilo krviprelievaním a množstvom obetí. Ukrajina sa stala definitívne nestabilným štátom, OSN nebude schopné nastoliť pokoj a zrejme ostane jediné riešenie – priplaziť sa k Rusku a Kremľu, a hľadať silnú ruku, ktorá dokáže situáciu stabilizovať.

Naše médiá síce vytrvale mlčia a cielene filtrujú správy, ktoré zverejnia … ale aj “ vyspelé “ demokracie začínajú chápať, do akého lajna šliapli a čo im hrozí. Nikde tak neplatí, ako práve v politike – nie je podstatné, čo elity nahlas kričia, ale podstatné je to, čo potichu robia. Takže v najbližších týždňoch budeme počúvať slová o neprijateľnej politike Ruska, zneužívaní postavenia a iné somariny (presnejšie opis bežných praktík vyspelých demokracií), ale v pozadí si budú všetci potichu želať, aby Rusko zasiahlo a situáciu upokojilo … pretože kontinent začína chápať, že dianie na Ukrajine môže byť podobnou rozbuškou, ako bol svojho času atentát v Sarajeve. A po ďalšej vojne na európskom kontinente netúži nikto … s výnimkou zbrojárskej lobby v USA, ktorá by si rada namastila vrecká výpredajom skladov.