O Slovensku

… slušný a vychovaný demokrat úctivo nastaví druhé líce, nechá sa prípadne aj okradnúť, či vyhnať z vlastnej domoviny. Prípadne ( to platí najmä pre “ najväčších “ demokratov, čiže blbcov) pokojne roky otročí za žobrácku mzdu na poli, ktoré mu predtým “ osvietený “ pán ukradli. Však treba z niečoho žiť, nie ?

Priznám sa, niekedy sa nestíham čudovať, koľko zaslepených mamľasov behá po svete. Svojho času im vadil na hraniciach plot a bez váhania strieľajúca pohraničná stráž, čo nazývali – železná opona. Neviem teda, ale ja nevidím žiadny rozdiel medzi plotom na našej hranici za čias socializmu, a dnešným schengenským priestorom s primeraným oplotením – nočné kamery, nášľapné snímače a iné dobroty, doplnené ohňostrojom v prípade odhalenia “ narušiteľa “ …

Môžeš ísť, kam sa ti chce … ak si náš kamoš. Ak nie … máš smolu, drž hubu a seď doma za pecou.

Terminus technikus “ náš kamoš “ označuje v preklade mamľasa, ktorý splnil vyššie spomenuté podmienky – nechal sa okradnúť, a otročí na tom, čo mu ukradli. Veru – niet nad spriateleného mamľasa. Taký tvor je naozaj užitočný, nie ? Ideálny mamľas má síce názor, ale nikoho s ním neotravuje. Plne chápe, že má držať hubu a krok.

Vrece natrieskané blbosťou …

Prišiel som vás oslobodiť spod červenej poroby … frenetický potlesk mamľasov vytvára úžasný dojem pri počutí týchto slov. Len časom zistia, že sa transformovali do pozície vreca … natrieskaného blbosťou. Vlastnou blbosťou. Nič nepomáha, dokonca ani špičková úroveň nových univerzít, kde sa nájdu aj skutočné diamanty – istá slečna dokázala nasať múdrosť a vedomosti päťročného štúdia za neuveriteľné dva mesiace !!! Tomu hovorím pokrok … až neskôr sa zistilo, že namiesto plnej hlavy robila skúšky plná peňaženka …

Nó … ale osud vraj všetko vracia … asi je vagabund, nie ? No, určite nie je mamľas ….

Asi sa nedožijem chvíle, keď Slovensko bude plné osudových ľudí … obdivujúcich mamľasov v ZOO ako vymierajúci druh. Lenže … jeden nikdy nevie, čo vy na to ?