O Slovensku

Tak sa chovajú niektorí Slováci. Ono … hrdosť patrí k životu, len je otázne, či v prípade príslušnosti k tzv. klubu európskych, vyspelých krajín je vôbec nejaký dôvod na hrdosť. Podľa môjho názoru – nie.

Európsky klub sa totiž nechová ani ako vyspelý, ani ako – dospelý. Skôr sa chová ako rozmaznané decko v rukách tatka – sadistu, ktorý občas omylom zablúdi domov, a v záchvate výchovného amoku vytrieska svojho nespratného potomka. Či skôr pubertiaka, ktorý nevie, čo so sebou od dobroty robiť.

V detstve som “ zbožňoval “ kamarátov, ktorí najprv niečo vyviedli, a potom to navliekli tak, aby si to odskákali ostatní.

A tak, dnes mnohí slintajú nad sankciami únie voči Moskve, a my ostatní zatiaľ premýšľame, aká faktúra nám asi za tento druh povyrazenia príde. Málokto premýšľa nad tým, že od roku 2009 a plynovej krízy sa mnohé zmenilo. Ak sme vtedy s odretými ušami prežili vystrájanie zlodejky Tymošenkovej relatívne v dobrej kondícii, dnes to môže byť úplne inak. Keďže sme sa hrdo prihlásili k sankciám proti Moskve, môže sa pri predpokladanom vývoji počas blížiacej vykurovacej sezóny mnohé zmeniť.

Jedno je isté – ak Kyjev nedostane plyn z akéhokoľvek dôvodu, nebude vôbec váhať – a začne opäť kradnúť z dodávok pre iných klientov. A keďže Moskva je dnes vydieraná európskymi krajinami v ich snahe legitimizovať súčasnú vládu kyjevských banditov, nebude tiež váhať a kohútiky jednoducho – zavrie.

To Moskva nemôže urobiť, utrpela by obrovské straty … a poškodila si imidž spoľahlivého partnera.

Iste, tvrdia to rôzne hlasy, ktoré na jednej strane žiadajú spoľahlivosť a serióznosť, ale na strane druhej sa chovajú sami ako – banditi.

Predovšetkým – Moskva už dnes ráta so stratami, ktoré spôsobilo embargo a prispôsobuje sa možnému vývoju v budúcnosti. (To na takom Slovensku sa politické špičky tvária, akoby vývoj vopred poznali a na všetko – kašlú.) Moskva si pripravuje rôzne varianty vývoja, a potichu hľadá klientov, ktorí by mohli v prípade potreby odobrať to, čo doteraz dodávala Európe. Iste, odberateľa na taký objem, ako odoberali krajiny únie, síce nenájde – ale v zásade jej stačí umiestniť časť pôvodných odberov a trpezlivo čakať. Hodinky nebudú tikať Rusku, ale skôr krajinám únie, ktoré by podobný výpadok nevedeli v žiadnom prípade nahradiť.

Čo ma naozaj mrzí – pospolitá Slovač si aj dnes hovorí, že nejako bolo – nejako aj bude.

Tak si skúsme predstaviť skutočnú krízu. Najprv by sme prežívali s pomocou v podobe reverzného toku. Lenže, ak by kríza trvala, aj tento zdroj by postupne vyschol. A všetko by bolo závislé na nevypočitateľnom faktore – počasí. Museli by sa hľadať náhradné zdroje vykurovania, zrejme by ľudia vzali útokom rôzne obchody a vykúpili kadejaké elektrické ohrievače … a priamym následkom by bolo zrútenie rozvodnej sústavy. Nezvládla by takúto záťaž, pretože v mnohých lokalitách má už svoje dávno odslúžené. A viac hádam netreba naznačovať …

Nestraš … také zlé to určite nebude …

Nie, nikto neveril ani ľuďom začiatkom roka 1990, ktorí varovali, že k moci sa tlačí rôzna luza. A dnes následky nielen vidíme, ale aj cítime.

Šťastie praje … pripraveným. A Slovensko ? To bolo, je a bude vždy – nepripravené.