O Slovensku

Zásada starých otcov, ktorú zjavne mnohí (a nielen politici) zabudli, alebo nepoznajú. Isté je, že ak by sa touto zásadou riadili, neriešili by dnes existenčné problémy. Ale – poďme od začiatku.

Najprv niečo pre tých vzdelanejších …

 

Prvá československá republika vznikla ako následok prvej svetovej vojny, ktorá bola posledným klincom do truhly rakúsko-uhorskej monarchie, čiže geta národov. Bolo jasné, že tento dlhodobo malomocný štátny celok sa rozpadne. A nič na tom nemohli zmeniť ani ústupky Viedne voči Budapešti. V celej monarchii to vrelo už dlhé desaťročia, a ak by nedošlo k vražde následníka trónu, rozpadla by sa aj tak. Len neskôr …

Národy Rakúsko-Uhorska túžili po vlastnom štáte … nezávislom od rozhodnutí Viedne a degenerovaných cisárskych rodov …

 

Takže ? Štáty vznikli na hrobe porazeného nepriateľa, ktorého sa chcela celá Európa preventívne zbaviť, aby nebol v budúcnosti semenišťom nových konfliktov. Ak teda chcete hovoriť o spôsobe vzniku – áno, štátna moc skončila na smetisku dejín a referendum o zmenách prebehlo vo forme vojny.

Česi a Slováci štát nemali, a ich predstavitelia veľmi dobre vedeli, že samostatne by len ťažko prežili. Preto sa spojili …

Mníchov 1938 – hladný vlk sa obzerá po kontinente, a západná časť sa zachová už tradičným spôsobom – kŕmi ho tým, čo jej nepatrí. Čo tam po nejakom spojencovi a zmluvách … len nech máme pokoj. Smola … nemali ho …

Neskôr vzniká slovenský štát. Vlastne … Slováci ani nemajú na výber – fiktívna samostatnosť, alebo česká chuťovka – protektorát – v slovenskom háve, teda niečo Maďarom, niečo Poliakom a zbytok ? Niekto sa už postará …

Referendum ? Prebehlo v Mníchove medzi Chamberlainom, Hitlerom, Mussolinim, Daladierom … a obeti sa výsledok len oznámil.

Druhá republika … základy boli položené na Jalte, opäť v štýle o nás – bez nás. Z Londýna ustrašene štekal Beneš, v Moskve nadšene bľabotal (asi ožratý) Gottwald. Tiso skončil na šibenici, nie však pre obete režimu, ktorému (zdanlivo) velil, ale pre tú bezočivosť, že neutiekol – ako Beneš. Napokon … obete prišli znova, len v mene niečoho iného.

A vrahmi boli tí, čo vraha – súdili.

1993 – prečo ? Chcel národ samostatnosť ? Nie, to len pár vyvrheľov chcelo moc, majetok a beztrestnosť. Strach z bezvýznamnosti, v spojení s bývalými eštebákmi … splodil tento štát.

A teraz poďme k inej otázke – o čo ide v otázke Krymu ? Presne o to isté, čo bezmála spôsobilo tretiu svetovú vojnu, keď Sovieti viezli rakety na – Kubu. Ako by sa tvárili Američania, keby dnes Rusko podpichlo Mexiko a výmenou za nejaké výhody ho vťahovalo do spolku a potichu plánovalo aj nejaké základne na mexickom území ? Alebo by Rusi oteplili vzťahy s Kubou a skúsili budovať niečo na dostrel od Guantanáma … aj vtedy by svet bľabotal o práve národa na rozhodnutie a podobne ?

Porovnávate Kosovo, Maďarov na južnom Slovensku, Krym … preboha, to ste naozaj takí – sprostí ?

Slováci a Česi svoj štát v čase rozpadu monarchie nemali, ale Albánci ho mali dávno pred rozpadom Juhoslávie. Rovnako aj Maďari … a pokiaľ do tohoto guláša ťaháte Krym, spomeňte si opäť na karibskú krízu.

Krym sa odtrhol, a práve preto sa dnes nezmieta v občianskej vojne. Dokonca aj Tatári priznávajú, že hoci Rusko nechcú, je to teraz lepšie … než bolo a mohlo byť.

A položte si otázku, prečo majú Albánci dva štáty, Kurdi, Baskovia – ani jeden … prečo severoamerickí Indiáni sú dodnes vo svojej domovine menejcenní a žijú v getách …prečo podľa médií hladuje a trpí celý kubánsky národ, ale utekajú a búria sa len jednotlivci či malé skupinky.

A hlavne, prečo zázrak intelektuálnej elity národa, ktorú komunisti tvrdo potláčali, priviedol štát, budovaný nevzdelanými robotníkmi a spoluchudobnými na – pokraj krachu a do dlhov ?