Filip de Brezignac a iné “ elity “ národa

Nevzali ho do strany, lebo má neistý pôvod. Neistý ? Však jeho rodičia zmizli počas vojny, a on vyrástol … no kdesi u dobrých ľudí. No … práve

Zaznelo to kedysi v 70. rokoch, a priznám sa, ani sme tomu veľmi nerozumeli. Napokon – boli sme vtedy len deti, tak prečo aj … nie ? Isté je, že mnohé veci sa akosi nedali, ak ste niekoho nemali v strane. Alebo aj dali, ale veľmi pomaly – oproti straníckej elite. Niekedy dospelých napadlo, že sú vlastne oproti straníkom – menejcenní. Našťastie – medziľudské vzťahy akosi lepšie fungovali, a tak sa neraz stalo, že z police – na ktorú ste nedočiahli pre neistý pôvod – zložil potrebnú vec niekto iný, kto toto privilégium mal a nezištne pomohol.

A prišli 90. roky – Jano sedel zronene v krčme pri kofole, a len tak pozeral – ľudovo povedané – do blba. Zle sa oženil, prehodil Rišo. Zaľúbil sa, kúpil byt a oženil sa, lenže svokrovci ho neberú, lebo nechodí do kostola … a žena ho začala pár mesiacov po svadbe podvádzať s kolegom. Má to ťažké …

Skôr – mal. Kofola sa vypila a pár týždňov po odhalení sklamania z lepších ľudí (ako sa raz pred ním označila svokra) to Janovi trošku preplo, a jednoducho – vyskočil zo šiesteho poschodia. Aj tak to bol neznaboh, prehodila svokra na pohrebe. Vedľa nej stál druhý zať, na ktorého bola hrdá, však ten bol kresťan … ako sa patrí. A tak jej ani nevadilo, že občas svojej žene – jej dcére … praskol po pysku. Však viete, z kresťanskej lásky.

Už nikdy nevkročím do mesta … horekovala suseda. Taká hanba, ísť na psychiatriu a … zazerala na dcéru.

Veru, po starom to bolo lepšie. Za detstva ju síce posielali s dcérou k doktorovi, lebo sa chovala trošku “ inak „, ale ona radšej papier s doporučením zahodila a dieťa zatvárala doma, aby ho náhodou nevideli susedia. Do školy a zo školy domov. Nijakí kamaráti, žiadna spoločnosť. Dokonca ani pri maturitách. Nesmelo ísť na posedenie so spolužiakmi, ale otec rovno pred školou naložil do auta a hybaj … domov, pod zámok a medzi štyri steny. Nehovorilo, čudne sa smialo … a nebyť starej mamy, ani by poriadne nevedelo, čo je život. Tá mala našťastie viac rozumu ako dcéra, a tak sa snažila, aby do života vnučky aspoň občas zasvietilo slnko slobody a radosti.

Ten debil … pokračovala suseda a nenávistne pozerala na auto iného suseda pred garážou. Ako si to mohol dovoliť, zobrať moje dieťa na psychiatriu … však my sme taká slušná rodina. No … debil si dcéru, bezmála štyridsaťročnú všimol a nejako sa mu nezdala. A tak ju potajomky nahovoril, aby s ním išla k doktorovi. Išla, doktor vyšetril, predpísal lieky a na druhý deň sa … po prvý raz zo srdca zasmiala, švitorila ako škovránok, ale aj … vzoprela mame – ja nejdem, dajte mi pokoj. Vyše tridsať rokov trvalo, kým prejavila svoju vôľu a začala žiť – podľa seba.

Ako sa volá váš kocúrik, opýtal sa veterinár ? Filip de Brezignac … zaznelo v ambulancii …

Veterinár sa rozosmial. A to už prečo ? No, lebo v dnešnej pokryteckej spoločnosti, preplnenej elitami … je jedným z mála charakterov, ktorý vie mať rád a nepretvaruje sa … hotový šľachtic, nie ? Veru … z okna vidím na “ zámoček “ istého smrada, ktorý po prevrate vytuneloval bývalý podnik, nejakým podivným spôsobom sa stal za oných čias honorárnym konzulom akejsi diery v Karibiku, a nakoniec si odkiaľsi vypriadol aj erb a šľachtický titul, lebo je vraj potomkom akéhosi starého rodu. A vidíte – už je lepší človek, čo tam po tom, že pripravil kedysi o živobytie desaťtisíc ľudí … však on je už – patentovaný člen lepšej spoločnosti, nie ?

No, potom môže byť aj kocúr šľachticom, nie ? Jedným obliznutím ruky prejaví viac slušnosti, morálky a úprimnosti ako všetci tzv. lepší ľudia – straníci, kresťania, novozbohatlíci či malomeštiaci, ktorým nevadí, že ich dieťa trpí desiatky rokov, ale predsa si nepokazia povesť tým, že pôjdu s ním k lekárovi … však je to psychiater, čo by na to povedali susedia.

Ešte šťastie, že máme na svete aj zubatú. Tá kašle na majetok, postavenie, stranícke knižky či príslušnosť k nejakej sekte … a každému nameria rovnako. A nakoniec všetci rovnako voňajú fialky od koreňa, alebo prdia do komína ….

Ktovie – je zubatá jediná skutočná komunistka alebo demokratka ? Neviem …

Chcete návrat vládnutia mantinelov ?

26.07.2026

Otázka, či chceme návrat vládnutia mantinelov, v skutočnosti smeruje k oveľa presnejšiemu problému: k tomu, či sme ochotní zveriť riadenie štátu sebastredným hlupákom. Tento výraz možno znie tvrdo, ale presne vystihuje typ ľudí, ktorí sa do verejného života dostávajú nie pre schopnosti, ale pre vlastné ego, túžbu po pozornosti a presvedčenie, že rozumejú [...]

Anatómia slepého komentátora

22.07.2026

Poznáte ten osobitý druh internetového (a bohužiaľ aj reálneho) hrdinu? Človek, ktorý uvidí titulok alebo krátky text, jeho mozog urobí rýchly šprint v protismere, kompletne odignoruje pointu, ale v srdci zacíti nepremožiteľné volanie divočiny: „Musím k tomuto napísať svoj NÁZOR!“ Tu je malé zamyslenie nad týmto úkazom moderna: Je to vlastne fascinačný [...]

Dinosauria pomsta: Prečo nás dvojeurová sliepka dokáže pripraviť o dôstojnosť

21.07.2026

Keď sa zamyslíte nad evolúciou, musíte uznať, že príroda má zvrátený zmysel pre humor. Vedci tvrdia, že vtáky sú priamymi potomkami dinosaurov. Kým pri pohľade na holuba na stanici tomu len ťažko veríte, v momente, keď sa k vám na vidieckom dvore začne s roztiahnutými krídlami a zníženým podvozkom blížiť nahnevaný kohút, teória o T-Rexovi zrazu dáva dokonalý [...]

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,466
Celková čítanosť: 10671204x
Priemerná čítanosť článkov: 4327x

Autor blogu

Archív