O Slovensku

SME … a budeme …

Omyl … boli ste a určite už nie ste. A či budete ? To je vlastne už jedno. Sen o nezávislosti žurnalistiky skončil niekedy v dobe, ktorá priniesla bezuzdnú a arogantnú novinárčinu, založenú na princípe niekdajšej komunistickej propagandy – teda v štýle … strana je jedinečná a najlepšia, a všetko ostatné je zlé …

Omyl. Slovo strana nahradila medzinárodná skratka istej krajiny a istého spolku, a tzv. bojovníci za pravdivé slovo a čistotu úprimnej myšlienky nás začali presviedčať, že to, čo bolo v minulosti – bolo naozaj príšerné a zlé, ale to, čo je dnes, je síce úplne rovnaké – a napriek tomu je to krištáľovo úprimné, hodné obdivu a nasledovania. Prd makový … s prepáčením. Ako hovorievali naši dedovia, štetka ostane štetkou vždy, bez ohľadu na to, akú farbu oblečenia si navlečie.

Boli sme odporcami režimu … a neustále sme sa snažili dvíhať vlajku pravdy a poctivosti

No hej, a ja som reinkarnovaný Marťan. Však to nie je vôbec pravda ! Všetci, čo sa dnes tak hrdo bijú do hrude a hovoria o svojom neustávajúcom odpore voči červenému moru, či neskôr mečiarizmu … sa naivne spoliehajú na to, že ostatní majú totálny výpadok pamäte, alebo akútny nedostatok vzdelania a intelektu, ktoré im bránia vidieť realitu v pravdivých farbách.

Od druhej svetovej vojny iniciovala CIA vyše 60 štátnych prevratov alebo vrážd vysokopostavených politikov. 16. augusta 1951 v istej francúzskej obci vyskúšala masové použitie LSD na civilnom obyvateľstve – a výsledok ? 7 ľudí zomrelo, vyše 50 skončilo na psychiatrickej klinike, a 250 utrpelo rôzne iné problémy, niektorí ľahšie … iní ťažšie. Dlhé roky sa nevedelo, čo vlastne spôsobilo masové šialenstvo obyvateľov obce, odhalilo sa to až nedávno – pokus americkej tajnej služby s manipuláciou vedomia. Ak teda horlíme za odsúdenie niekdajších príslušníkov štátnej bezpečnosti pred súdy, prečo niečo podobné nežiadame aj v prípade CIA, ktorá má toho na svedomí oveľa viac, ako už spomínaný prípad ? Prečo nežiadame aj jej postavenie mimo zákon ?

Strach z mocných …. presne ten istý strach, ktorý za čias komunizmu pociťovali tí, čo dnes tvrdia, ako proti režimu bojovali, hoci si to skoro nikto nepamätá …

Verím, že niekedy v začiatkoch SME mal K. Ježík ideu o vytvorení nezávislého a objektívneho média na Slovensku. Avšak, táto idea dostala prvú facku na jesen 1998. Vtedy oponenti V. Mečiara, spomínajúci špinavé paprče a spravodlivé potrestanie zločinov predošlej éry, nastúpili do rovnakého vlaku zrady na národe a špinavého boja o majetky a moc. Ešte pár dní pred voľbami som bol presvedčený, že pôjdem voliť a svoj hlas dám jednoznačne pre Dzurindu a spol. Lenže … dnes si už nepamätám, koho posledné vystúpenie som videl na vlastné oči, ale niekde vnútri vyvolalo tieň pochybnosti. Ktorá do volieb postupne rástla – a po zistení, že niekde v pozadí stojí aj autor niedajšej privatizácie, som si povedal – veľa hovoria, ale ich skutky nepoznám. A hlas by mal dostať predsa ten, čo už niečo pre ľudí preukázateľne urobil, nie ? Prečo by ho mal dostať ten, čo len sľubuje ?

Bolo to tesné … vlastne, aj napriek tomu, že Mečiar nedokázal vytvoriť vládu, neskôr sa ukázalo, aký veľký význam malo pre budúcnosť jeho Pyrrhovo víťazstvo. Matematika je totiž beštia, a nepustí – ak ja mám tridsať korún a ty len dvadsaťdeväť, je jasné, kto má viac. Iné je, ak sa dohodneš s bratom, a ten ti pridá … ale stále ostáva nemennou pravdou, že ja mám viac, ako ty … lenže, práve v tzv. nezávislom denníku sa začali objavovať tvrdenia – vyhrali sme, hoci sme mali menej … hlasov.

Musíme podnik privatizovať, lebo štát je zlý vlastník a podnik potrebuje pre ozdravenie investora …

Nie, musíme podnik očistiť od stratových záležitostí – zbaviť sa podnikových chát, detských zariadení, polikliník a podobne. Lenže – aj po očistení podniky akosi stále upadali a tak – privatizácia. A ajhľa – podnik sa predal, a hoci ho dostalo do rúk rovnaké vedenie, zrazu prosperoval. Aj stratové záležitosti prosperovali, hoci v rukách rovnakých ľudí … kde bol teda problém ? Zrejme nebol v konkurencieschopnosti podniku, či efektivite práce. Skôr v tom, že niekto chcel pchať do svojho vrecka ….

Veru, napríklad bývalé Pozemné stavby … išli z problému do problému. Nakoniec sa v podstate rozpadli, a ich nástupcovia pod rovnakým vedením získavali štátne zakázky a bez problému veselo prosperovali. Zmenilo sa len jediné – majetkové pomery, a počet zamestnancov – tých totiž vyhodili, alebo donútili prejsť na živnosti a dnes mnohí z nich hladujú, pretože svoju prácu síce urobia, ale nedostanú zaplatené … lebo v špinavom triku s názvom reštrukturalizácia stoja v zozname niekde úplne na konci … ako vždy.

Idú nás predať investorovi … oznámil riaditeľ. Prečo, však sme ziskoví ? Nuž, tak niekto hore rozhodol. A ako nás predajú ? No, hovorí sa o 33% …. teda menšinový akcionár ? Hej … ale s právom veta … a dodnes si pamätám, ako všetko v kancelárii stíchlo. To ticho bolo doslova ohlušujúce. Aký je to vlastne kšeft ? Však, to sa nám všetkým zdalo skôr ako podvod, a nie investícia. Niekto kúpi tretinu, ale bude mať silnejšie slovo, ako vlastník dvoch tretín ? Však je to sprostosť !

No, žiaľ i tieto pochybné kšefty SME niektorí vychvaľovali ako úspech. Aj napriek tomu, že sa jednalo o stratu obrovských príjmov do štátneho rozpočtu. Ba, dlhé roky sa bombardovali zvyšky vlastníctva národa ako štátna príťaž – napr. Cargo. Neustále v strate, neustále v nejakých problémoch. Len nikto nepovedal pravdu aj o pozadí týchto problémov – napr. to, že Cargo aktívne prispievalo k výstavbe tratí, ale po známom a nezmyselnom delení železníc na množstvo menších subjektov, muselo platiť za trate poplatky, ktoré boli svojho času tretie najvyššie na svete. Platilo viac, hoci budovalo … a menej platili rôzni súkromní prepravcovia, hoci nebudovali. Alebo výkony opráv či dodávok na železniciach – hoci sa rozdelili na viac, údajne nezávislých, subjektov – museli si povinne objednávať služby a dodávky medzi sebou, hoci boli aj lacnejší a kvalitnejší dodávatelia. Však to je aj jeden z dôvodov, prečo v dnešnej dobe nosia slovenskí sprievodcovia na krku – elektronické tehly.

Výtržnosti na športových podujatiach robí proletárska mládež … napísal jeden diskutér.

Veru, nemá síce na jedlo, štúdium, internáty … ale kupuje si predražené vstupenky, svetlice, bengálske ohne – nech môže vystrájať. A ničiť. Na internet vešia svoje videá, ako lieta po okresných cestách dvestovkou v luxusných športiakoch, ktoré si zrejme kúpila zo sociálnych dávok. Hja … niet nad taký štedrý sociálny štát, nie ?

Iný diskutér napísal, že násilie na športových podujatiach je výdobytkom socializmu. No, priznám sa, že dovtedy som netušil mnohé, ani to, že Brusel, Sheffield, Lima či iné mestá, kde sa odohrali krvavé násilnosti, boli na území socialistického tábora. Teraz už chápem zúrivosť niekdajšiej britskej železnej lady, i bývalého komedianta Ronnieho …

Aký to paradox – partia idiotov tancuje v padajúcom lietadle pri hudbe kapely, ktorá zahynula pri leteckom nešťastí. Veru … aj dnes tancuje iná partia idiotov v padajúcom lietadle, akurát to je pri chlácholivých slovách ľudí, ktorí by nezvládli ani pilotáž – kolobežky.