Spomínam si, že som mal nejakých sedem rokov pri prvej návšteve nemocnice, ktorú som si dokázal uvedomiť viac, než ako spomienku na návštevu nejakej budovy. V čakárni bolo niekoľko hračiek, a samozrejme deti s rodičmi. Vládlo tam nejaké … zvláštne ticho, ktoré neprerušoval ani džavot detí. Také … dnes by som povedal, tiesnivé ticho.
Aj neskôr som sa ocitol v nemocnici, ale spomienok bolo oveľa viac. Nebola však medzi nimi tá, ktorá by ilustrovala dnešnú realitu – nikdy som nemusel chodiť z jednej nemocnice do druhej, aby lekári stanovili konečnú diagnozu, a spôsob liečenia. Bola to doba písacích strojov, kalkulačiek s papierovou páskou … či tesilových nohavíc. Tfuj, tie som naozaj neznášal. Mal som pocit, akoby som mal na sebe navlečený kus šmirgľa so zipsom. A skutočnou tragédiou boli tieto nohavice počas leta. Vtedy mal človek pocit, že po ňom steká vodopád. Našťastie, vždy som našiel nejaký spôsob, ako sa im vyhnúť.
No, ale späť k lekárom. Posledné mesiace mi prechádza hlavou myšlienka, prečo vlastne platíme nejaké odvody do zdravotnej poisťovne. Každý mesiac nám odtečú peniaze do anonymného subjektu, ktorý sa vyznačuje hlavne jednou črtou – absolútnou nedotknuteľnosťou. Nulová zodpovednosť, nulové práva klientov … vlastne, ak by som sa k svojim klientom správal tak, ako sa správajú poisťovne – už dávno neexistujeme. Hm … to sú asi výhody štátom chráneného zvieratka, ktoré má práva a minimum povinností.
Takže, za posledný mesiac som zaplatil len na pohonných hmotách bezmála dvesto eur. Našťastie, neminul som ich na vlastné návštevy lekára, alebo nemocnice. Ale – každá návšteva nemocnice končila rovnako – musíte ísť na vyšetrenie do susedného mesta, tam v ich nemocnici urobia všetko potrebné. Akosi mi to nejde do hlavy – poisťovne majú každý rok zisky, a my máme nemocnicu, v ktorej sa nedá absolvovať prakticky žiadne vyšetrenie, dokonca ani bežný snímok. Proste nič … nehovoriac o tom, že aj odvoz pacienta do tej “ inej “ nemocnice je problematický, ak nemá nejakého príbuzného s autom, a nemôže sa presunúť sám. Na dvore síce stoja sanitky, ale – tie nemôžu. Ak teda treba prevoz – volá sa do susedného mesta, čaká približne hodinu a heuréka … možno sa aj poveziete.
Takže si platíme odvody, potom benzín či naftu, strácate hodiny presunmi (čo je vlastne aj strata na mzde), priplácate za lieky … a nakoniec všetko spočítate a dostanete sa ku zaujímavému výsledku – vaše odvody sú vlastne poplatok v obchode so vzduchom. Niekto zarába a vy odchádzate s prázdnymi rukami.
Babka chodí k lekárovi do Levíc raz za šesť mesiacov. Vyzerá to tak, že musí vstať ráno o pol štvrtej, aby bola v Leviciach o šiestej – maximálne pol siedmej a v tom prípade má reálnu šancu, že sa dostane na rad, no tak okolo – pol druhej. Telefonické objednanie za poplatok ? Zabudnite. Aj keby ste zavolali na druhý deň po vyšetrení, neobjednajú vás, lebo lekárka sa stará o pacientov zo šiestich okresov !!! Raz konštatovala, že to bol a je následok “ optimalizácie “ zdravotníctva za istého pána … no neviem, ja to nazývam skôr rozvrat zdravotníctva.
Kvalitnejšie služby zásluhou konkurenčného prostredia poisťovní ? Klamstvo, v skutočnosti len živíme niekoľko nepotrebných inštitúcií a množstvo darmožráčov navyše. Peniaze odtekajú na administratívu, rôzne projekty ako sponzorstvo športových klubov, reklamy v rôznych médiách a podobne – a pacient žije v zdravotníckom stredoveku. Ba, vtedy bol na tom lepšie – vedel, že lekára nezoženie, platiť nemusí a skape. Istota vývoja … dnes platí, lekára musí hľadať, a aj tak často – skape, lebo dnes sa panstvo umiera na ochorenia, ktoré poznali lekári v 70. rokoch len z učebníc. Skutočne kvalita na pohľadanie.
Ale súhlasím – projekt jednej poisťovne, to je naozaj “ prevratné “ riešenie. Len mi akosi nejde do chochmesu, prečo to bolo zlé riešenie v čase, kedy sme mali naozaj len jednu poisťovňu … jáááj, už viem, bolo to zlé, lebo štát je zlý správca, čo preložené do ľudskej reči znamená, že zo štátneho sa kradne ťažšie, ako v súkromnom, kde je dohľad predsa len obmedzený….. pravda, bolo to vtedy naozaj zlé.
Hm … čím viac reforiem, tým viac sprostostí platíme. Neviem, čím to asi bude ? Zrejme tým, že podľa výsledkov slovenského hospodárenia by väčšina ľudí, zodpovedných za stav tejto krajiny nerobila v našej malej a bezvýznamnej firme ani – upratovačky. Ešte aj tam by boli nebezpeční, a nielen sami sebe.
_____________________________________
Veru, súhlasím … doba minulá mohla často pôsobiť a zrejme aj pôsobila dosť ponuro. Takého L. Svobodu, zaslúžilého generála vo výslužbe, ktorý sa stal prezidentom (našťastie, lebo inak si neviem predstaviť, ako by sme skončili po invázii v auguste 1968), museli doslova z tejto funkcie vypáčiť, lebo nechcel uznať, že jeho zdravotný stav je skutočne zlý … lenže pri pohľade na našich dnešných mocipánov nevidím rozdiel, lebo aj tých treba doslova páčiť z funkcií, hoci ich výkonu nebráni ani tak ich vek či zdravotný stav, ako skôr ich neschopnosť a doslova tuposť. Pri pohľade na ich výsledky konštatujem, že volebný zákon je gigantickou sprostosťou, lebo umožňuje kandidovať a získať funkcie každému, kto presiahne osemnásť rokov, teda aj blbcom, idiotom, patologickým klamárom a inej “ elite “ spoločnosti. Niekedy mám pocit, že to, čo inde liečia v rôznych ústavoch, sa u nás skladuje – v parlamente.
Peniaze sú dnes viac, ako ľudia. Len si nesmelo dovoľujem podotknúť, že to nie je prvý raz v dejinách ľudstva, čo došlo k podobnému stavu, že peniaze znamenali viac, ako ľudský život. A ľudia sa stále ešte nepoučili z toho, ako to vždy skončilo – prišla chvíľa, v ktorej peniaze neznamenali absolútne nič, a zodpovední za vývoj platili vlastným utrpením, krvou ba i životmi. Napokon – nedostal sa k moci takto práve komunizmus ?
Musím pripomenúť, že vo voľbách ...
Celá debata | RSS tejto debaty