O Slovensku

Nie, nerobím si vôbec ilúzie o pozadí nenávisti mnohých diskutérov voči bývalému socializmu, lebo ku komunizmu sme sa akosi nedopracovali. Isté je, že medzi zúrivými kritikmi sú dve skupiny – prví nedosiahli na moc a bohatstvo, a druhí poznajú socializmus len z rozprávania tých prvých, alebo klamárov.

Nenávisť urobí z človeka dokonalejšieho idiota, než akákoľvek žena. Pre ženu miniete peniaze, stratíte majetok, budete robiť, čo jej na očiach vidíte, hoci ona vás má menej, než za handru … ale vy nevidíte, nepočujete, ženiete sa za chimérou, v mene ktorej vyrábate zo seba blázna na verejnosti i v súkromí. Verte – viem, o čom hovorím. Zažil som na vlastnej koži, ako som pre ženu, ktorú som zahrnul kyticami ruží, priateľstvom a podporou v každej životnej chvíli – znamenal menej, ako chlap, ktorý ju denne mlátil a ponižoval. Nepochopil som … skôr som možno pochopil neskoro, že jej merítka pre posúdenie, kto je a kto nie je chlap, boli zjavne iné – ako moje. Ale napriek tomu som mal aspoň dobrý pocit, ak som jej občas dokázal rozžiariť oči – však bláznom stačí tak málo, nie ?

Ale – robiť zo seba vola pre nenávisť ? Však z toho nemá človek nič, ani tú občasnú radosť. Teda, pokiaľ nepokladá za radosť to, že provokuje iných, ale v tom prípade je veľmi vážne duševne chorý, a mal by radšej vyhľadať lekára. V konfliktoch a nenávisti sa podľa môjho skromného názoru vyžívajú len duševne chorí ľudia. Nikto iný. A pokiaľ to dokonca kombinujú s rôznymi klamstvami … tak, to už siaha oveľa, ako by som chcel a vedel pochopiť.

Viete, nič v človeku nedá toľko príčin na zamyslenie, ako malá prechádzka. To sa šmatláte po meste, stretávate známych a ajhľa – zvolebnieva sa. Sadnete na pivčo – koho ideš voliť ? Hé … škoda reči. Idem voliť toho starého primátora, hoci pre nás nič neurobil. A počúvaj, to akosi nemá logiku, nemyslíš ? Má, starého poznáme a nový by mohol byť ešte horší … no hej, ale keby si ty v robote nerobil nič pre šéfa, zaplatil by ti ? Nechápem … no, primátor je platený tvojimi peniazmi, nič pre teba neurobí a ty ho chceš platiť znova – a dlhé roky ? Hm … jeho poznám.

Priznám sa … keby som to počul z jediných úst, poviem si – stáva sa. Ale ak to človek počuje z väčšiny úst, napadne ho – je národ stihnutý akousi divnou, duševnou chorobou, že je ochotný platiť svojim zástpcom za to, že kašlú na jeho potreby ? Povedzte, ako si odpoviete na túto otázku ?

Zločinné ideologie … prečo nie je medzi nimi aj kresťanstvo, však v jeho mene sa vraždilo a upaľovalo dlhé stáročia ? Prečo tam nie je sionizmus ? Otázky bez odpovedí, lebo nikto nemôže priznať pravdu – zločinná je obvykle len tá ideologia, ktorá siaha mocným na moc a peniaze. Všetko ostatné je oukej, lebo národ … cha-chá, tá banda bezmenných červov, čo sa tmolia mocným pod nohami, tej škoda nie je – pár ich zdochne, iní sa narodia a vo vojnách aj tak nebojujú boháči, ale pospolitá žobrač. Tak je to od počiatkov ľudstva.

Pamäť je beštia … blázni, viete prečo socialistický tábor mnohé veci nevyrábal ? Nie preto, že nemal konštrukčný potenciál, ale preto, že nemal na realizáciu týchto plánov – suroviny. A pokiaľ nemáte materiál, prečo vymýšľať ? Strata času, nie ? Viete, prečo bol nedostatok banánov, pomarančov, mandarínok či iného exotického ovocia ? Nie pre nedostatok financií, ale preto, že nakupovať sa dalo z jedného- dvoch zdrojov, ktoré neboli schopné uspokojiť požiadavky a ostatní ? Tí rešpektovali embargá, vyhlásené najväčšíme demokratmi, ktorých nezaujímalo nič, len moc.

No napriek tomuto civilizovanému spôsobu “ demokracie “ som nikdy za toho socializmu nehladoval, ani nechodil nahý. Napriek zúfalému nedostatku surovín, ktoré mnohé krajiny nechceli (či skôr pre vydieranie rôznymi demokratmi nesmeli) našej krajine predať, sa tu robili veci a vznikali myšlienky, na ktoré som mohol byť hrdý. Napríklad taká vetrieska – sranda auto na ceste, ktoré vás len zdržovalo, ale v okamihu, ako vošlo do terénu, ľudia len vypliešťali oči, čo dokáže – a nielen naši. Alebo papalášska T – 613 … začiatkom 90. rokov som sa ohromne bavil na optimistoch, čo si hrdo nakúpili sedmičkové bavoráky a s opovrhnutím hľadeli na môj splnený sen – teda spomínanú tatrovku, ale len do prvého snehu. Potom stáli na ceste, a čakali, kým príde pluh … a moje, opovrhnutia hodné auto si veselo išlo a kašlalo na nejaký sneh. Nie vždy je pokrok pokrokom. Niekedy skôr – úpadkom.

Ako – úpadkom ? Veru, úpadkom morálky a ľudskosti. Dokážete v tejto bezohľadnej dobe pokojne sedieť nad plným tanierom a jesť, ak viete, že niekde vonku niekto mrzne a hladuje ? Dokážete svojim deťom sľubovať pokojný a dobrý život, ak viete, že najsilnejší spojenec vašej krajiny pobehuje po svete a hlava-nehlava bombarduje každého, kto sa mu znepáči ? Ak to dokážete – ste ešte vôbec ľudia ?

Ak tvrdíte, že socializmus bol len zlý a priam príšerný, rovnaké vysvedčenie vystavujete aj vlastným rodičom a prarodičom. Hovoríte, že ich práca nestála za nič, nemala žiadnu hodnotu. Len – skúste vysvetliť, odkiaľ sa potom v tejto krajine vzali nemocnice, školy, škôlky, rôzne podniky – všetok majetok, ktorý noví mocipáni šialenou rýchlosťou predávali, aby naplnili štátnu kasu – lebo nevedeli tento majetok spravovať a krajinu viesť  k prosperite.

Pamäť je beštia, lebo vráti aj to, čo by človek najradšej zabudol. Ak zabudnete napriek pamäti, nečakajte, že to urobia aj ostatní. Skôr si položte otázku – zaslúžili si moji rodičia, aby som opľúval výsledky ich poctivej práce ?