O Slovensku

Náhodou som si zapol televízor v čase prenosu jednania národnej rady o nejakom zákone, ktorý sa mal týkať zníženia výsluhových dôchodkov pre rôznych bývalých členov štátnej bezpečnosti, a … bezmála som si odpľul smerom na prijímač.

Prestaňme sa konečne na niečo hrať. Súhlasím, že za zločin patrí primeraný trest a vždy zdvihnem ruku na súhlas s trestom. Ale len vo chvíli, ak má trest zmysel a môže priniesť reálny efekt. A realitou dneška je niečo úplne iné – ľudia, ktorí ešte stále slintajú nad zločinmi komunizmu, sa pokojne a beztrestne prizerajú iným zločinom – a nejeden z nich prakticky už do prevratu v roku 1989. Nikdy som mená týchto ľudí nepočul v súvislosti s tým, že by pri rozkrádaní tejto krajiny zdvihli reálne a osobne hlas, a išli podať trestné oznámenia na vinníkov, tvrdo a nemilosrdne brojili voči zločinnému zatiahnutiu Slovenska do vojenských konfliktov, ktoré sa nás vôbec netýkali … a utrpenia z toho súvisiaceho. To sú zločiny – súčasnosti, proti ktorým sa títo ľudia nikdy neozvali – prečo ?

Najskôr preto, že dupať po zdochline je bezpečné, ale živí sa môžu brániť. Je plne akceptovateľné, že komunizmus bol vyhlásený za zločinný systém, je však tragické, že najväčší podiel na tomto kroku majú ľudia, ktorí sa sami neštítili mnohých zločinov – počnúc vlastizradou a zločinným podielom na rozbití štátu, ku ktorého vzniku neprispeli ani tým povestným pľuvancom (do dlaní), končiac obhajovaním ničenia a výpredaja majetku štátu – lebo štát je zlý vlastník, teda v praxi povedané – nevieme váš štát spravovať, ak nemôžeme pri tom – kradnúť. To je odkaz tých, čo štvrťstoročie štekajú na výsluhové dôchodky, ale mlčia pri miliardových zločinoch – napr. strategických podnikoch, či podivnom výpredaji slovenských bánk, predtým ozdravených za peniaze slovenských dôchodcov. Mimochodom – prečo si aj Grécko, Nemecko či Francúzsko neozdravovali banky z vlastných zdrojov, ale tvrdo tlačili na cudzie vlády, aby prijali euroval ?

Tisíc euro je smiešna suma … zaznievalo z úst obhajcov symbolického odškodnenia obetí komunistického režimu. Vezmime z výsluhových dôchodkov 50% a plošne … zaujímavé a pokrytecké. Tento návrh totiž predkladajú rovnakí ľudia, ktorí teraz mlčia pri potvrdení zločinov CIA a americkej vlády, ľudia, ktorí nie tak dávno štekali pri náznaku, že by niekto mohol žiadať vyvodenie zodpovednosti za škody, spôsobené výpredajom strategických podnikov, že – kolektívna vina je neprijateľná.

Dobre, súhlasme s ich tvrdením, že byť členom komunistickej strany, alebo pracovníkom štátnej bezpečnosti bolo automaticky vyjadrením podpory s praktikami predstaviteľov štátu a týchto organizácií. A prenesme zmysel tohoto tvrdenia do súčasnosti – byť členom slovenského parlamentu znamená byť súčasne spoluvinníkom za všetky zlodejiny v réžii politických strán, ktoré ostali dodnes – nepotrestané. Niekto povie – ale ja som nehlasoval. No a ? Nehlasoval, ale bol si tam – ak to stačí na pokus o represie v prípade komunistickej a eštebáckej minulosti, musí to stačiť aj dnes – bol si tam a bodka. Tak ti vezmeme z dôchodku, alebo zastavíme plat. A odškodníme tých, čo boli tvojou prítomnosťou pri týchto rozhodnutiach – poškodení. A pozor – v tomto prípade bol poškodený – celý národ, každá rodina, každý občan – mimo tých, čo na tom profitovali.

Zbabelci – tak volám ľudí, ktorí dokážu kopať do zdochliny, ale pri živých čušia, alebo sa zmôžu na vágne návrhy v parlamente a následne sa obhajujú – no, môj návrh neprešiel, čo mám robiť ? Odkedy sa zločiny riešia v parlamente ? Nemáme na to iné inštitúcie ? Prečo nejdú tam, nezavolajú kamery a verejne neukážu – som váš zástupca a idem vo vašom mene podať trestné oznámenie v tejto a onej veci. Robím to pre vás … lebo som presvedčený, že je to správne a je to moja povinnosť. Zabudnite ….

Dedo by sa v hrobe obracal. Povedané jeho slovami – vyprosil by si, aby nejaký zbabelý hajzel skolektívňoval vinu za roky slovakštátu a vinil celý národ za zločiny tých, ktorých mená poznáme. Vyprosil by si, aby ho do úst bral zbabelý hajzel, ktorý dodnes obhajuje spojenectvo s tými, čo nás najprv predali Hitlerovi a neskôr Stalinovi. Treba jasne ukázať – zločiny v 50. rokoch by tu nikdy neboli v takej miere, ak by veľmoci nekolaborovali najprv s Hitlerom a neskôr Stalinom – a nedelili by to, čo nikdy ich nebolo. Kto sedel na jaltskej konferencii ? Briti, Francúzi, Američania a – Stalin. Kde boli zástupcovia štátov a národov, o ktorých jednali ? Prečo tam neboli – hoci mnohé z nich proti fašizmu bojovali ?

Málokto protestoval v novembri 1989 … povedal pán poslanec. Nie, naozaj to nebola zásluha celého národa, ale … za seba poviem, že by som sa hanbil pri pohľade na svinstvá, ktoré sa po tomto dejinnom “ zlome “ udiali, ak by som pri tomto bol a štrngal kľúčmi.

Kedysi jeden dobrák povedal dedovi, kto zavinil jeho neplánovaný a dlhoročný pobyt niekde v diaľave sovietskeho impéria. Ten človek ešte vtedy žil a dotyčný dobrák zrejme očakával, čo dedo – ináč človek veľmi prchkej povahy – urobí. Nič … áno, zlosť, sklamanie, bolesť z tých rokov ostali, ale – dedo nechcel padnúť na úroveň toho človeka nejakým aktom, nezmyselnej, a vlastne aj absurdnej – pomsty za príkorie.

Máme vojnu v susednej krajine, ekonomické problémy, sme plne závislou krajinou na dovoze všetkých potrieb každodenného života a my ? Hráme futbal so zdochlinou a chceme do nej kopať v nádeji … že bude lepšie ? Naozaj sme blázni ? Máme ľudí, ktorým ostane po zaplatení bežných výdavkov – nájomné a energie – euro na deň, a neraz len s problémami dostanú potrebné lieky – ale my sa utápame v nezmysle ? Ako pomôže tento zákon ľudom, ktorí nemajú na potrebné lieky, ktorí živoria na hranici chudoby, alebo dokonca aj pod ňou ?

Niekto dostane tritisíc eur za sedem-osem dní v mesiaci, ktoré strávi tliachaním sprostostí v snemovni a druhí si musia tvrdo oddrieť minimálnu mzdu, kde pri návrhoch na jej zvýšenie rovnaký človek zdesene máva rukami, ako epileptik pri záchvate a vreští – len preboha, to nie … chce tento naozaj pomôcť tým, ktorí živoria ? Nech si teda vypočíta svoju mzdu podľa ich príjmu a zbytok rozdá. To bude jasná a konkrétna pomoc.

Bolek Polívka raz povedal – páni, budme radi, že to skončilo … a zabudnime. Ja len dodám – prečo dnes niekto vyťahuje duchov minulosti a snaží sa pripomínať časy – blbej nálady ? Najskôr preto, že je to neschopné hovädo, ktoré nedokáže urobiť nič, čo by bolo reálnym prínosom pre krajinu a obyvateľov, ale zúfalo sa drží postu, ktorý mu zaručuje pohodlný a bezpracný príjem. Mimochodom – je to náhoda, že s podobnými návrhmi prichádzajú najčastejšie stranícki turisti ? Asi nie …

A ak niekto pohoršene poukazuje na národ, koho si volí, nech sa pozrie na seba. Na výsledky svojej práce …

Desím sa toho, že stretávam ľudí, ktorí otvorene hovoria – za socializmu nám bolo lepšie. Desím sa toho, že to hovoria ľudia, ktorí boli často aj sami odsunutí na vedľajšiu koľaj.

Desím sa toho … že by to mohla byť pravda …