O Slovensku

Minister je politická funkcia – súdiac podľa debaty medzi poslancom Miškovom (bývalým ministrom) a súčasným ministrom je vidieť, akou chybou je, ak sa do odborných funkcií dostávajú politicky dosadení – diletanti. Poviem na rovinu, debata o slovenských elektrárňach na štátnom televíznom kanáli naplno odhalila pozadie hospodárskeho a ekonomického úpadku Slovenska.

1.  Samotná diskusia bola pripravená neodborne, či skôr šlendriánsky, čo je možné pripísať na vrub organizátora. Pozvať do relácie právnika, ktorý má dať odborné stanovisko k problému, ktorý nemá naštudovaný, nedisponuje potrebnými informáciami – to môže len neschopný človek, u ktorého nie je plat závislý na kvalite odvedenej práce. Ak máme stupnicu hodnotenia od 1 do 5, výsledná známka je – 10. Len pripomeniem, že jednotka je najlepšia a päťka najhoršia známka – žiaľ, ani tú najhoršiu si pracovníci RTVS nezaslúžia.
2. Argumenty Miškova boli ukážkou, prečo nič nefunguje tak, ako má. Sú priamym dôkazom, že ministerstvá sú nielen riadené diletantmi, ale je to aj zámer politických strán. Ak máte na aute prikázané servisné intervaly po 15 000 ubehnutých kilometroch, a nedodržíte ich – nielen strácate záruku, ale aj riskujete poškodenie auta. V porovnaní s turbínou elektrárne sa však jedná o smiešne hodnoty a prípadné škody. Ak výrobca stanovuje, že životnosť turbíny je dvadsať rokov, len neschopný diletant tvrdí, že sa nič nestane, ak prejde turbína generálkou alebo bude vymenená o päť či šesť rokov neskôr.A len šialenec tvrdí, že sa vlastne nič nedeje. Ináč, celkom by ma zaujímalo, či sa pán Miškov podobne zodpovedne stará aj o vlastný majetok – auto, či dom.
3. Ani argumenty ministra nesvedčia o nejakej odbornosti. Skutočný odborník ide do diskusie s jasnými a preukázateľnými argumentmi, a neodvoláva sa na niečo, čo nevie reálne podložiť. Pokiaľ existujú listy a výzvy ministerstva k spoločnosti ENEL, aby si plnila svoje záväzky, nie je nič jednoduchšie, ako ich priniesť do diskusnej relácie a priamo ukázať na kameru – či oponentovi v diskusii.

Diskusia má byť jasná, vedená s odbornosťou a podporená faktami. Daňový poplatník má právo na jasné, pravdivé a neskreslené informácie, k čomu však nikdy nepríde v žiadnej diskusnej relácii, RTVS nevynímajúc. V podstate vo všetkých reláciách mám dojem, že bez ohľadu na moderátora (v prípade RTVS navyše kapitola sama o sebe) ide len o jedno – čo najviac nadymiť a popliesť občana tak, aby sa nebúril proti tomu, že jeho zástupcovia, ktorých živí zo svojich daní, mu spôsobujú miliardové škody … lebo sú politickí diletanti. Tu vôbec nejde o riešenie problémov a nápravu.

ENEL – aj to je kapitola sama o sebe. Ak vynecháme absurdnosť privatizácie elektrární (tento druh “ biznisu “ si každý štát chráni ako oko v hlave, lebo je základom bezpečnosti štátu), opýtajme sa, koľko dostal privatizačný poradca (vykonávajúci tie povinnosti, za ktoré platíme ministerských diletantov) za výber partnera do privatizácie a prečo vybral práve ENEL. Skúste si pozrieť zdroje a zistíte, že súčasné problémy ENEL-u majú oveľa hlbšie korene. Jeho finančné zaťaženie nevzniklo zo dňa na deň. Skúsme sa zamyslieť aj nad tým, aké tančeky sa predvádzali okolo dostavby Mochoviec a zamyslime sa. Bola vôbec niekedy šanca, že ENEL dodrží to, k čomu sa zaviazal ? Podľa mňa – nie.

Odškodné … ak by aj k jeho určeniu došlo, mali by sme sa zamyslieť a pochopiť jedno – vinníkom nie je štát (lebo to by znamenalo vinu všetkých obyvateľov, vrátane dojčiat), ale konkrétni ľudia na ministerstvách za celé obdobie, počnúc návrhom na privatizáciu, pokračujúc výberom partnera a končiac zanedbaním kontroly nad plnením zmlúv. Náhrada škody by mala byť vymáhaná od – ministerských úradníkov, ktorí nezvládli svoje povinnosti. Politických strán, ktoré ich dosadili, hoci ich schopnosti nezodpovedali požiadavkam práce, ktorú mali vykonávať. Privatizačného poradcu, ktorý inkasoval odmenu za výber partnera – a vybral spoločnosť, ktorá nemohla splniť to, k čomu sa zaviazala.

Navyše, dá sa predpokladať, že poradca zanedbal svoje povinnosti, pretože som už spomenul, pochybnosti o voľbe ENEL-u boli už pred podpisom zmluvy. Bola to náhoda, alebo úmysel ?

A – čo urobiť teraz ?  Bolo by správne, ak by súčasný minister zverejnil korešpondenciu s ENEL-om, pretože daňoví poplatníci majú právo vedieť, aké kroky vykonal k ochrane ich záujmov. Bolo by správne, aby boli odhalené aj podmienky privatizácie elektrární – aj na to máme nárok. Bez utajovania akýchkoľvek častí zmlúv. Kto navrhne alebo bude presadzovať utajenie na základe akýchkoľvek výhovoriek – nemá čisté ruky, ani svedomie.

A mali by sme sa konečne dočkať aj objektívneho vyšetrenia celej veci a jasného záveru na základe podkladov, kde by bez výhovoriek bolo nielen ukázané na vinníkov, ale aj vyvodená trestno-právna zodpovednosť a vymáhaná náhrada škody.

Poučenie pre budúcnosť ? Nesmieme mlčať pri pohľade na nominácie politických strán, ktoré dávajú moc do rúk diletantov a musíme jasne a dôrazne povedať – nie, toto nechceme.