Keď vznikla Spoločnosť národov, všetci naivne verili, že to bude znamenať koniec vojnových konfliktov a utrpenia na svete, spôsobeného zbraňami v rukách človeka. Nestalo sa, už príchod Hitlera k moci v Nemecku ukázal, aké sú reálne možnosti organizácie, ktoré sa navyše skôr podriaďovali záujmom v pozadí.
Organizácia spojených národov je úplne zbytočným javiskom absurdných komédií, kde výsledok predstavenia presne zodpovedá záujmom veľmocí. Zlyhala v množstve prípadov, a dá sa povedať len jedno – jej prípadný zánik by pre ľudstvo neznamenal prakticky žiadnu újmu. V predchádzajúcich hodinách bola prijatá rezolúcia o severokórejských vodcoch a tom, že by mali byť postavení pred riadny súd a zodpovedať sa za svoje činy. Prijalo to presne to isté zhromaždenie, ktoré nedávno odmietlo rezolúciu proti fašizmu, a pred pár rokmi zamietlo návrh inej rezolúcie, ktorá mala na základe rozhodnutia súdu pre vojnové zločiny v Kuala Lumpure vyzvať USA a Veľkú Britániu, aby postavili pred súd dve hlavné postavy krvavých udalostí v Iraku – G.Busha a T.Blaira.
Washington je najväčším dlžníkom OSN. Príspevky prestal platiť už dávno, no napriek tomu sú USA stálym členom bezpečnostnej rady a pokojne ju využívajú pre svoje ciele. Len skúsme pripomenúť, že zablokovali desiatky rezolúcií proti Izraelu, ktorý otvorene pácha genocídu na palestínskom obyvateľstve. Z pohľadu Washingtonu však Izrael nerobí nič zlé a Palestínčania sú teroristi. Tento prekrútený a absurdný prístup však znamená aj to, že každý, kto sa bráni cudzej mocnosti a jej záujmom – je terorista.
Pred súdom by nemali stáť len predstavitelia severokórejského režimu. Mali by tam stáť aj tí, ktorí sa priamo podieľali na vzniku situácie, ktoré v KĽDR vládne. Ľudia, ktorí roky zavádzali a rozširovali rôzne embargá, aby dosiahli svoje politické ciele, čo v prípade Washingtonu znamenalo spojenie a získanie celého územia kórejského poloostrova. Politika Washingtonu je totiž rovnako založená na diktatúre, ako režim Kimovcov. Dobré a prijateľné je len to, čo vyhovuje Bielemu domu. Názor obyvateľstva a volených politikov nikoho nezaujíma. Možno aj preto je volebná korupcia v USA legitímnym politickým nástrojom, pod slušivým menom – lobizmus. Možno aj preto sa mohol stať americkým prezidentom duševne chorý človek z Texasu, ktorý síce nevedel ukázať na mape, odkiaľ pochádza, ale presne vedel, kam má nariadiť zhadzovanie bômb.
Kto si pamätá, ako hanebne zlyhalo OSN v bývalej Juhoslávii, alebo počas vojny v Rwande … či neskôr počas zločinných útokov na Irak a Afganistan, asi má v otázke tejto organizácie jasno – je nepotrebná. Otcovia organizácie predpokladali, že bude súdiť a rozhodovať podľa rovnakého metra – a mýlili sa. Akékoľvek rozhodnutie orgnizácie je blokovateľné stálymi členmi bezpečnostnej rady, čo v praxi znamená, že ich prešľapy ostanú navždy nepotrestané.
Takže ? Nádeje sa vytratili … a nad zdochlinou OSN si slušný človek – odpľuje. Realita nepustí – pre súčasnú organizáciu sa cena ľudského života odvíja od záujmov vplyvných politikov …. i zločincov s Nobelovou cenou za mier.
Celá debata | RSS tejto debaty