O Slovensku

Každý si volí formu duševného oddychu a povzbudenia po svojom. V mojom prípade najviac pomôže – návšteva divadla. Ale pretože rád chodím do divadla, to ešte neznamená, že budem žiadať, aby sa mi na tieto návštevy skladal celý národ a financoval ich … pokladal by som to za zvrátené. A za rovnakú zvrátenosť pokladám, ak cirkev poskytuje svoje služby veriacim, ale žiada príspevky na svoju činnosť – od všetkých. Prečo ?

Niektoré zdroje uvádzajú, že príslušníci LGBTI menšiny na Slovensku tvoria približne 4% populácie. Iné zase, že sú to len 2%. Vôbec to nie je podstatné

Iné zdroje však uvádzajú, že ateisti na Slovensku tvoria 13% populácie. A máme tu hneď jeden zaujímavý paradox – pre 4% populácie je oveľa viac kriku, ako pre 13%. Môžu sa ateisti cítiť diskriminovaní ? Podľa môjho názoru – áno. Zo svojich daní prispievajú na činnosť združení, ktoré nie sú pre nich žiadnym prínosom. Nikoho tom však nezaujíma, lebo niekto svojvoľne a doslova zločinne podriadil slovenskú legislatívu – vatikánskej. Neveríte ? Chyba … od Vatikánskej zmluvy môžeme odstúpiť len vtedy, ak bude súhlasiť – Vatikán. Takže sme akoby vazali tohoto fľaku na mape – Ríma.

Dokážem rešpektovať hocikoho a kedykoľvek – pokiaľ mi nepchá prsty do peňaženky s tvrdením, že má nárok na môj príspevok

Preto som jednoznačne za odluku cirkvi od štátu, a plné zdanenie jej majetku a príjmov. Nechcem nikoho uraziť, ale nech si každý platí svoj kabaret z vlastného vrecka. Tým skôr, že cirkev nie je odkázaná na dary zo štátnej pokladne. Skôr mi niekedy pripomína poriadneho nenažranca, ktorý požiada o prst a schmatne celú ruku.

Napokon, hoci sa cirkev (najmä tá katolícka) často snaží stavať do pozície svedomia národa, jej minulosť a súčasnosť neraz ukážu niečo úplne iné, často veľmi nechutné. Vôbec pri tom nemám na mysli rôzne nevyšetrené škandály okolo kňazov. Ale dodnes nie je napríklad odhalená a prešetrená úloha Vatikánu v praní peňazí mafie prostredníctvom niekdajšej banky Ambrosiano, ktorej spoluvlastníkom bola Vatikánska banka.

Po roku 1990 sa vrátilo cirkevným spolkom množstvo majetku

Aký bol jeho osud ? S niektorým skúšali kupčiť, iný dodnes leží ľadom – ako napríklad rôzne polia, ktoré zarástli pŕhľavou a bodliakmi. Množstvo historických budov chátra, pretože ich vlastníci očakávajú, že sa na opravy a údržbu vytiahnu peniaze zo štátnej pokladne. K mnohému sa predstavitelia cirkví stavajú tak, že – majetok je ich – ale škody spoločné. Nečudo, že tak vehementne podporujú postoje predstaviteľov európskej únie – však zdieľajú rovnaké hodnoty. Alebo skôr zvrátenosti ? Nevedno.

V chudobe majetku a bohatstve ducha budeš slúžiť človeku

Smola, sotva to niekedy platilo a dnes to neplatí určite. Iste, sú aj výnimky, potvrdzujúce pravidlo. Ak však niekto tvrdí, že nemôže urobiť súpis vlastného majetku, lebo ho nepozná – má buď ostatných za idiotov, alebo je bezočivým klamárom. Hovorí sa, že pravda a láska by mali byť najvyššou hodnotou rôznych cirkevných hodnostárov, ale opak je skôr pravdou. Nie, nikdy mi nevadilo napríklad to, že tzv. gazdiné boli často matkami detí duchovných pastierov – pripadalo mi totiž absurdné, aby o výchove detí hovorili ľudia, ktorí žiadne nemajú – či nevychovali. Všetko by však malo mať svoje medze …

Ktosi dnes spomenul výhradu svedomia … nič nie je lepšou ukážkou pokrytectva, ako práve táto výhovorka. Ak chce byť niekto lekárom, musí akceptovať nároky tohoto povolania. Ak to nevie, mal by si vybrať iné. Ale byť lekárom a potom dvíhať ruky v nesúhlase – toto robiť nebudem – to je prejav obyčajného pokrytectva, nič viac. A svedomie ? Omyl, títo ľudia nemajú žiadne svedomie.

Cirkevná daň 

Mala byť už dávno zavedená. Nech si veriaci platia služby, ktoré dostávajú. Alebo nech konečne naplnia kňazi svoje poslanie do posledného písmenka, a slúžia v chudobe a pokání tým, čo to naozaj potrebujú.

Lenže … to by už asi nebolo také pohodlné, nie ? Vraj, buďme ľudia, povedal mi raz istý duchovný … zasmial som sa vtedy, a opýtal sa ho, či je aj on človek, keď bez môjho súhlasu pchá svoje ruky do mojich vreciek, a keďže nie je úspešný, skúša ma okradnúť za pomoci zákona. Vtedy zmĺkol a nevedel, čo má povedať …

Ktovie, že by to bol bežný vatikánsky štandard ?

Pri pohľade na to, ako Vatikán či jeho poverenci nakladajú s ľuďmi, ktorí sa opovážia vzoprieť ich plesnivým dogmám … to asi bude pravda.