O Slovensku

Investori prinášajú pracovné miesta

Ale aj niečo iné, napríklad biedne mzdy a otrocké podmienky výkonu povolania. A o tomto fenoméne doby modernej nikto nehovorí. Prečo ? Musel by priznať, že kráľ je nahý a pracovné podmienky na Slovensku sa blížia k podmienkam rozvojových krajín, kde často západné firmy zotročujú aj malé deti.

Päť minút na toaletu a potom kárne opatrenie

Keď som začínal pracovať, mali sme určenú normu. Nikoho nezaujímalo, ako ju splníme, ani to, či polovicu smeny strávime pri kartách … pokiaľ sa norma plnila, bolo všetko v poriadku, pokiaľ nie – prišli problémy. Rozhodne som však nezažil fenomén súčasnej doby, že by niekto sledoval, koľko času strávim na toalete, či v bufete. Iste, boli aj vrtáci, ale tých si nikto nevšímal.

Dnes ? Žena spoza pásu v istej nemeckej firme ohlási zdravotnú prestávku, dostane kartičku, s ktorou prejde na toaletu, a pokiaľ sa nevráti do piatich minút, odpočíta sa jej – celá hodina. Osobitnou zaujímavosťou je, že slovenská hodinová norma by v domovskej krajine (teda Nemecku) stačila na bezmála štvorhodinový výkon. Naopak – mesačnú mzdu Slováka by Nemec zarobil za týždeň. Ak by vôbec bol ochotný pracovať týždeň za týchto, doslova otrockých podmienok. Nehovoriac o tom, že pre vedenie spoločnosti je problémom absolútne všetko – od dovolenky zamestnancov, cez práceneschopnosť, až po vyplácanie miezd. Áno, tento investor stojí pravidelne v rade na štátnu podporu, lebo bez nej by nedokázal zachovať pracovné miesta.

Letmý pohľad na jeho hospodárske výsledky, ktoré je povinný zverejňovať, však hovorí niečo úplne iné – zisky mu neustále stúpajú, mzdy v domovskej krajine pravidelne rastú, ale na Slovensku sa tento jeho úspech nijako neprejaví na – pracovníkoch. Prečo ? Prečo nejaká gestapácka sviňa každý rok dostane z našich daní to, na čo sami nemáme nárok, hoci ona dane neplatí (má prázdniny) a my ich musíme platiť do posledného centu ?

Zámerne som použil slovné spojenie – gestapácka sviňa

Dnes sa tu totiž mnohí zahraniční zamestnávatelia chovajú ako fašisti na obsadenom území. Nie, toto nie sú naši partneri, to sú nepriatelia – pretože za pomoci našich politikov národ okrádajú a zdierajú. V mene pravidiel klubu podvodníkov a klamárov, symbolizovaného akýmsi zdrapom látky a bezcennými táraninami. Prestali sme byť ľudia … žiaľ, treba priznať, že sa tak stalo za pomoci nášho mlčania.

A nie je to ojedinelý prípad a ukážka podobných praktík. Informácie, získané od známych a priateľov poukazujú, že na Slovensku je bežnou praktikou postup v zmysle rovnice – štvornásobne vyšší výkon = štvornásobne nižšia mzda. Pre ilustráciu – istá spoločnosť má pobočky v štyroch krajinách – Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Slovensko. Domovské sídlo má v Írsku. Mzdy a normy ? Na zaplakanie – slovenský pracovník odpracuje v priemere od jedenásť hodín viac, ako tí v ostatných krajinách. Oproti Írovi má dvojnásobne vyššiu normu, oproti ostatným troj-štvornásobne vyššiu. Ír dostáva mesačne 1088 €, Nemec 3100 €, Francúz 2660 € a Slovák ? V čistom dostane – 361 € !!! A perlička na záver – spoločnosť dostáva dotácie na pracovné miesta len na Slovensku !!!

Keď na škole spomínali podobné praktiky v 20. a 30. rokoch minulého storočia, bral som to ako rozprávku z ďalekej histórie

Žiaľ, dnes sa ukazuje, že to vôbec nebola rozprávka. Je to krutá realita, ktorej výrazne napomáhajú tí, čo túto krajinu vytunelovali po roku 1990. Predajní vagabundi, z ktorých mnohí čosi bľabotali o boji proti komunistickému režimu. Dnešná realita však jasne potvrdzuje, že bojovali len proti tomu, čo im bránilo kradnúť, klamať a zneužívať postavenie.

A v mene rôznych bľabotačiek zanecháme svojim deťom naozajstné peklo … mali by sme sa hanbiť